Diskutovalo sa o novom rozpočtovom rámci

Diskutovalo sa o tom, kam a na čo bude smerovať približne 1,125 bilióna eur zo spoločnej európskej kasy. Poslanci Európskeho parlamentu, zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy a akademickej obce predstavili nielen európske priority, ako ich odzrkadľuje prvý návrh pre jednotlivé oblasti z dielne Európskej komisie, ale hlavne slovenské oblasti záujmu pokiaľ ide o nasmerovanie financií. Nevyhýbali sa ani hlavným výhradám štátov či Európskeho parlamentu (EP), ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch „horúcou“ témou rokovaní na rôznych úrovniach.
Európsky parlament ako jeden z hlavných aktérov bude zohrávať v procese zásadnú rolu, pretože na schválenie 7-ročného rozpočtového rámca je potrebný jeho súhlas. Slovenskí poslanci EP vysvetlili, čo považujú pri definovaní európskych výdavkov za dôležité. Zástupcovia ministerstiev hovorili o tom, aké má Slovensko k návrhu pripomienky a čo považuje za strategické z európskeho rozpočtu podporiť.

V kontexte pretrvávajúcej hospodárskej a dlhovej krízy sa vystupujúci zaoberali otázkou, do akej miery by mal európsky rozpočet odrážať škrty vo výdavkoch na národnej úrovni a či a prečo je dôležité, aby sa príjmy európskeho rozpočtu reformovali.

Stavrovská ďalej informovala, že jedným z cieľov fóra bolo aj odpovedať na zásadnú otázku, či má Európska únia (EÚ) dostatok prostriedkov, aby pokryla priority definované na politickej úrovni. Či už ide o Stratégiu Európa 2020, alebo tzv. európsku diplomatickú službu, alebo skutočne efektívnu kohéznu politiku.

Na otázku TASR, čo strategické treba podporiť pre Slovensko z európskeho rozpočtu, europoslanec Sergej Kozlík uviedol: „Ja si myslím, že on všeobecne má dobré priority aj pre Slovensko, lebo Slovensko potrebuje riešiť agrárny sektor a potrebuje aj približovať svoju úroveň vyspelejším regiónom.“ Druhá vec však je, ako fungujú mechanizmy. Pre neho ani tak nie je kľúčová otázka „aký balík peňazí?“, ale ako budú rozdeľované. „Zatiaľ sú rozdeľované veľmi zle, nevýhodne. Slovensko po vstupe do EÚ prišlo o jednu tretinu kapacity svojho poľnohospodárskeho sektora.“ Musíme teda zmeniť mechanizmy prerozdeľovania prostriedkov v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, „pričom cieľ je dobrý“. Pokiaľ ide o kohéznu politiku a štrukturálne fondy, Kozlík by bol za, keby sa prostriedky viac koncentrovali. „Aby išli ako jeden balík trebárs na infraštruktúru, a nie roztrieštili sa nekontrolovateľným spôsobom, ako sa to teraz deje,“ dodal Kozlík.

zdroj: TASR