Bystrický tréner skokov na lyžiach Igor Pohle: Skákať učí už štvorročných, o veselé momenty nemá núdzu

Banskobystričan Igor Pohle (50) začal so skokmi na lyžiach už v skorom detstve. Spod mostíka sa prvýkrát spúšťal už ako štvorročný. „Mal som v rodine tiež skokanov. Mal som vzory, tak som sa k nim priradil aj ja,“ povedal na úvod Pohle, ako sa začala jeho skokanská kariéra.

Úspechov sa dočkal ako veterán

Podľa vlastných slov toho za aktívnej kariéry veľa nedosiahol. Prestal ako mladý, už šestnásťročný. „Veľmi mi to nešlo a vtedy bola taká politika, že keď mladší športovci neboli hneď veľkými hviezdami, tak ich aj tréneri tak trochu odrádzali a dávali im to najavo, keďže bol záujem o skoky veľký,“ vysvetlil.

Napriek tomu sa vytúžených úspechov predsa dočkal, len o niečo neskôr. „Najviac som hrdý na tri tituly majstra sveta v kategórii masters, v ktorej musí mať človek minimálne 30 rokov a minimálne tri roky závodne neskákať. Je to taká kategória veteránov. Najviac si cením titul majstra sveta z roku 2004. To bolo v Nemecku na snehu,“ povedal Pohle.

Pri skokoch sa nevyhol ani pádom. „Samozrejme, že pády občas bolia. K najviac úrazom dochádza, keď sú skokani ešte mladí, keď nevedia padať. Za svojej kariéry som mal raz prasknuté rebrá a raz zlomenú nohu v členku,“ zaspomínal si. No ako doplnil, na počudovanie dôsledky skokov na lyžiach jeho kĺby a kosti nepociťujú. „A to som stavbár – obkladač, kde stále kľačím, alebo keď murujem, vláčim ťažké veci…,“ prezradil so slovami, že nemôže povedať, že by cítil nejaké problémy na to, koľko rokov má.

Nekonečný príbeh

Skokanské mostíky v areáli Žlté Piesky Banská Bystrica fungovali dlhé roky, ale po tom, čo ukradli nerezovú stopu, tak neboli peniaze na novú. „Tým pádom nám nemali kde skákať deti, takže sa nové deti nebrali. Potom už aj hmota bola nanič, tak sa na malých mostíkoch neskákalo,“ vysvetlil Pohle.

Pred dvomi rokmi sa začala veľká rekonštrukcia.. „Gro práce odviedli členovia Klubu priateľov skoku na lyžiach, naši veteráni, aj pán Kartik prispel finančnými prostriedkami, doskami a podobne,“ vymenoval tréner, ktorý spomenul, že všetci to robili vo svojom voľnom čase a zadarmo.

„My makáme vkuse ešte aj teraz, lebo skončila prvá etapa, kde sa zrekonštruovali malé mostíky, urobilo sa osvetlenie na najmenšom mostíku, teraz by sme zase chceli urobiť osvetlenie na strednom mostíku, prerobiť troška tribúnu. Ak sa nám podarí, tak by sme chceli urobiť ešte menší mostík. To je nekonečný príbeh, ak chceme v skokoch pokračovať ďalej,“ prezradil Pohle.

Teraz, keď už areál opäť funguje, cíti veľké zadosťučinenie, že ich robota má zmysel. „Keď zrazu príde po pár rokoch sto závodníkov z iných krajín, tak to už niečo znamená a zhodou okolností aj túto sobotu máme preteky ,“*** nezabudol pripomenúť.

Trénuje už štvorročných

Igor Pohle bol trénerom už asi osem rokov dozadu. Robil vtedy trénera približne dva roky. „Porobil som si školenia. Som vlastne tréner druhej triedy. Teraz už druhým rokom, ako sa oživil areál, urobili sme nábor a začali sme trénovať malé detičky,“ povedal.

Deti podľa jeho slov väčšinou strach ani nemajú. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí by chceli a boja sa. „Tam majú hlavne strach rodičia, hlavne maminky sa boja. Ale akokoľvek sa na to pozriem, tak zo štatistického hľadiska, skoky patria k tým bezpečnejším športom,“ podotkol so slovami, že sú určite menej úrazové, ako nejaký futbal.

Jeho najmladšia zverenkyňa, ktorá už absolvovala aj preteky, má štyri roky. Čiastkové úspechy má s mladými skokanmi už na medzinárodných pretekoch, napríklad vo Frenštáte, kde obsadili druhé aj tretie miesto. Umiestňujú sa teda už aj na medailových pozíciách. „Samozrejme, sú to ešte tie detské preteky, takže to nemá nejaký svetový význam, ale pre nás je to neskutočné, že ešte minulý rok, keď sme prišli na prvé preteky, tak sme obsadzovali posledné priečky a teraz nás už rešpektujú aj v Poľsku a aj v Čechách a Maďarsku,“ spomenul.

Dohromady sú vraj v Banskej Bystrici piati tréneri a zaujímavosť je tá, že to robia všetci zadarmo. Platia sa iba minimálne poplatky. „Keďže máme nejakú dotáciu od štátu a my si nedávame žiadny plat, tak v podstate tie peniaze idú deťom. Dakedy sa tu deti trénovali okolo desiateho roku. Takže výstroj, ktorá je staršia a dá sa relatívne použiť, tak ju nemôžeme použiť na tie maličké deti, aké tu nikdy neskákali,“ povedal Pohle. Ako doplnil, všetko sa musí kupovať nové za peniaze od štátu a sponzorov, ktorých si zháňajú. Prísť však môže každý, kto má chuť a oni sa už postarajú o to, aby dostal vybavenie také, aké patrí na mostík.

Skákal ako pirát

„Zážitkov s deťmi mám dosť, sú tam rôzne deti. Jedného chalana keď som spustil spod mostíka a nedajbože spadol, tak vybehol hore a začal kričať: "Ty ma už nepúšťaj, ty si ma zle spustil, to kvôli tebe som spadol!“ Je tam veselo. Máme dievčatko, človek ju ide pustiť skočiť a ona sa zrazu otočí: „Igor, pusu!“ Tak jej človek dá pusu a ide skočiť. Je to také milé. A keď sa im podarí skok alebo im vyjdú preteky, tak to prežívajú, sú šťastné. Samozrejme, aj my tréneri z toho potom máme veľkú radosť a keď im to nevyjde, vedia si aj poplakať," prezradil.

„Vo voľnom čase chodím rád na huby, na ryby, varím… Zvyknem si tiež aj ja zaskákať aj v kategórii masters, aj keď tento rok som mal takú oddychovú sezónu a trénoval som iba raz, ale určite budem ešte na konci sezóny,“ prezradil Pohle, ktorý spomenul, že už minulý rok robili deťom karneval a tam skákal. Tohto roku vraj bude asi tiež. Minulý rok bol skákať aj v Čechách, aj v Banskej Bystrici, vtedy sa riadne zúčastňoval, ale teraz si dal trochu oddych.

Jeho sny so skokmi na lyžiach v Banskej Bystrici hovoria za všetko. Podľa Pohleho by chceli vychovať generáciu reprezentantov, ktorí by sa zúčastňovali svetových pohárov a vybudovať tu základňu, ktorá by fungovala ďalej, teda kvalitné skokanské mostíky s lyžiarskym vlekom, s umelým osvetlením, s umelým zasnežovaním… „A samozrejme, nejaké také podmienky, ako majú v Čechách. Aby tu bol aspoň jeden – dvaja mladí chlapci, platení tréneri, ktorí by sa tomu mohli venovať na sto percent, lebo iba tým spôsobom môžeme ísť ďalej,“ dodal na záver.

Čítajte tiež:

Kým inde uvidíte prvých lyžiarov, ešte si počkáte… V Bystrici ich však môžete spozorovať už v októbri

Na prvý pohľad bežná siedmačka, to však ale nepoznáte jej záľubu: Bystričanka (12) sa učí bojovať s gravitáciou

Foto: archív Igora Pohleho