Bystričanka, ktorá sa nebála odísť žiť do zahraničia: Barbora (22) býva v Nórsku a neoľutovala to ani jediný raz
Hoci ju po strednej škole prijali na slovenskú univerzitu, nakoniec zakotvila až na ďalekom severe. Banskobystričanka Barbora Švihrová (22) žije a študuje v Nórsku. Nielen o tom, čím si ju získalo a prečo ju práca na Slovensku veľmi neláka, nám viac porozprávala v rozhovore.
Banskobystričanka Barbora Švihrová (22) pred odchodom do Nórska študovala na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Jej plány pre ďalšie štúdium boli asi také, ako u väčšiny absolventov tejto školy. Poslať prihlášku na vysokú školu, vybrať si odbor, ktorý by ju bavil študovať a prácu, ktorú by mala rada a robila ju dlhšiu dobu ako jeden rok. Všetko sa však nečakane zvrtlo…
Prečo si sa rozhodla vycestovať do Nórska?
Bola som prijatá na Univerzitu Komenského v Bratislave, na odbor tlmočníctvo slovenský a fínsky jazyk. Pred tým, ako som sa mala presťahovať do Bratislavy a začala som študovať, som išla na dva týždne do Nórska, pozrieť môjho otca. Zapáčilo sa mi tam tak, že som sa nakoniec rozhodla vycestovať a začať študovať tam.
Svoju cestu si riešila na vlastnú päsť alebo cez nejakú agentúru či študijný program?
Nie, moje šťastie bolo a aj je, že môj ocino mal prácu a malé zázemie v Nórsku. Bez neho by som sa asi nikam nedostala. On mi pomohol vo všetkom.
Čo iné ťa ešte presvedčilo, vybrať si práve Nórsko?
Nórsko je krásna krajina. Je vyspelá, nielen technicky, ale aj názorovo. Je to krajina, kde sa človek stretne s tým, že všetko sa dá vyriešiť a nehľadá sa výhovorka, ako sa niečo nedá. Na úradoch v Nórsku som sa nestretla s neochotou, možno to bolo len moje šťastie, ale asi na tom niečo bude.
Podporovala ťa tvoja rodina v rozhodnutí, odcestovať mimo Slovenska, alebo si musela svojich blízkych dlhšie presviedčať?
Moja rodina s tým bola v poriadku, mamina to určite znášala ťažšie, ako dala najavo, ale všetci ma podporili a podporujú doteraz.
Musela si pred odchodom zo Slovenska riešiť nejakú byrokraciu alebo papierovačky s úradmi, aby si mohla odcestovať
Na Slovensku som nemusela riešiť v podstate nič, okrem toho, že som si musela zrušiť zdravotné poistenie. V Nórsku bolo potrebné, ísť sa zaregistrovať na políciu. Po niekoľkých týždňoch som dostala „rodné číslo“, ktoré sa používa vždy, keď potrebujem niečo vybaviť, ako napríklad účet v banke. Zadám rodné číslo a automaticky sa im zobrazia moje údaje.
Ako zvládaš odlúčenie od rodiny a ako často sa vraciaš na Slovensku?
Do Nórska som prišla koncom septembra 2012 a dva dni na to som začala chodiť do školy, kde som sa začala učiť jazyk. Keďže tu v Nórsku mám jednu časť mojej rodiny, môjho ocina a psa, nie je to až také zlé, aké by to bolo, keby som prišla sama. Zo začiatku to bolo pre mňa ťažšie, moja mama bola vždy pri mne a teraz som zostala sama. Ocino má povolanie, kde je doma jedine cez víkend, preto bolo pre mňa dôležité, aby sme do Nórska dostali aj môjho psa. Dá sa povedať, že ona ma zachránila, keď bolo najhoršie. Keďže mám dennú formu štúdia a pracujem popri ňom, nie je pre mňa ľahké, cestovať domov. Vianoce a Silvester striedam medzi rodičmi a zvyčajne cestujeme autom na Slovensko v máji, keď mám po skúškach alebo medzi nimi.
Čo bolo pre teba po príchode do novej krajiny najťažšie?
Odlúčenie od mamy, sestry a môjho psa.
V čom vidíš hlavné rozdiely v štúdiu v Nórsku a na Slovensku?
Na túto otázku neviem odpovedať, keďže som prakticky nikdy neštudovala na univerzite na Slovensku. Môžem to porovnať jedine z rozprávania, a to by podľa mňa nebolo správne.
A čo bežný život, keď by si to mala porovnať?
Bežný život študenta v Nórsku je asi taký, ako bežný život študenta na Slovensku. Možno na Slovensku je lacnejšie ubytovanie a strava. Popri štúdiu je asi potrebné, mať nejakú brigádu, aby si človek mohol dovoliť niečo naviac. Až také veľké rozdiely v živote v Nórsku a na Slovensku v podstate nevidím. Pre mňa je ten rozdiel len v tom, že teraz bývam v lese, dva kilometre od asfaltovej cesty a v Banskej Bystrici bolo všetko po ruke. Ale to je rozdiel bývania v meste a na vidieku. Jeden veľký rozdiel je ten, že keď cestujem autobusom do Osla, vždy sa pri nastupovaní stretnem s príjemným šoférom, ktorý sa na mňa usmeje. V Banskej Bystrici majú problém, sa čo i len odzdraviť.
Spomínaš si na nejakú milú či kurióznu situáciu z tvojho života za hranicami?
Pre mňa bolo veľmi milé prekvapenie, že keď som si hľadala brigádu popri škole, tak mi moji kamaráti v Nórsku pomohli. Obe moje brigády som dostala vďaka tomu, že som mala kamarátov Nórov. Nájsť si prácu v Nórsku je všeobecne ťažké, preto ma to veľmi potešilo, že ma oni sami odporučili na miesta, kde predtým pracovali.
Kde aktuálne brigáduješ?
Teraz brigádujem v butiku pre staršie dámy, predávam oblečenie, som jednoducho predavačka. Naše zákazníčky sú dámy od 40 rokov vyššie. Brigádujem tri až štyrikrát do mesiaca. Tak málo preto, lebo pracujem v sobotu a nedeľu a striedame sa dve. Pracujem popri dennom štúdiu a vtedy sa človeku nedá pracovať každý deň.
Čo ti tam najviac chýba a čo si tam objavila také, čo zase nenájdeš na Slovensku?
Zo začiatku mi veľmi chýbalo slovenské pečivo, ale nakoniec som objavila chlieb, lepší ako na Slovensku.
Ako vnímajú Slovenku tvoji spolužiaci? Berú ťa ako rovnocennú alebo sa stretávaš aj s negatívnejšími ohlasmi?
Nóri sú veľmi prívetiví ľudia a pokiaľ má človek záujem sa začleniť, nie je s nimi problém. Ak chce človek zostať viac sám pre seba, tiež to rešpektujú.
Oľutovala si niekedy, že si vycestovala?
Nie, ani raz. Nemyslím si, že to niekedy oľutujem.
Plánuješ zostať mimo Slovenska, prípadne priamo v Nórsku aj po štúdiu, alebo by si sa rada vrátila?
V Nórsku som si vybudovala aké také zázemie a nepredpokladám, že by som sa vrátila na Slovensko. Som ešte len na konci druhého ročníka, takže ešte zopár rokov do ukončenia štúdia mám. Ak by to moja práca vyžadovala, viem si predstaviť, presťahovať sa, no nemyslím si, že to bude na Slovensko.
Ak by si sa vrátila, čo by sa podľa teba muselo v Banskej Bystrici zmeniť, aby bola práca u nás pre mladých ľudí, ktorí odchádzajú za hranice, atraktívnejšia?
Môj študijný odbor je manažment verejnej/štátnej správy. V tomto obore by sa na Slovensku dalo zohnať pracovné miesto, no ja si neviem samú seba predstaviť na Slovensku v tomto obore. Korupcia, ktorá je na Slovensku na dennom poriadku, ma veľmi neláka. Veľa mladých odchádza zo Slovenska kvôli platu, za lepším životom. Vláda na Slovensku nevie oceniť prácu učiteľov a v podstate nikoho iného, okrem seba a v takomto štáte, si jednoducho neviem predstaviť svoju budúcnosť.
Keď si doma, ktoré miesta v Banskej Bystrici sú tvojmu srdcu najbližšie a ako tu najradšej tráviš voľné chvíle?
Banská Bystrica je mestom, kde som sa narodila, kde som prežila 18 rokov a vždy to bude miesto, kam sa chcem vracať. Bystrica je krásne mesto, obklopené krásnou prírodou. Vždy budem v dobrom spomínať na chvíle strávené na GAS-ku, na všetko, čo som zažila v Banskej Bystrici. Keď prídem na Slovensko, je pre mňa dôležité, stráviť tento čas s rodinou, maminou a sestrou, s kamarátkami a je vlastne jedno, kde to bude, pretože je dôležitejšie, stráviť pekné chvíle s niekým, ako to, kde to bude.
Čítajte tiež:
Mladý Bystričan prehovoril o svojej zaujímavej skúsenosti: Štúdium aj maturity v New Yorku!
Foto: archív Barbory Švihrovej
