Bystričanka Inga (25) o štúdiu v Nemecku: Kultúrny šok som zažila na koncerte v útulnej krčme
Doba je taká, že mnohí mladí odchádzajú za školou či prácou za hranice. Jednou z tých, ktorí sa vybrali skúsiť šťastie v Nemecku, je aj Banskobystričanka Ingrida Melková (25). Nielen o tom, ako vníma rozdiely medzi životom v cudzej krajine a u nás nám porozprávala v rozhovore.
Vyštudovala na Gymnáziu Andreja Sládkoviča a keď zmaturovala, pokračovala v štúdiu na bratislavskej STU-čke. Nakoniec však Ingrida Melková (25) skončila na univerzite v nemeckom Karlsruher, kde študuje biprocesové inžinierstvo.. A veru, neľutuje. Viac nám porozprávala v rozhovore.
Keď si ukončila strednú školu, kam viedli tvoje kroky?
Po ukončení Gymnázia Andreja Sládkoviča odbor informatika, som vedela, že moje kroky nebudú viesť tým smerom. Jediné, s čím som končila, bol Sprachdiplom (certifikát z nemčiny) a chuť počítať matematiku. Tak som skončila na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na STU v Bratislave odbor chemické inžinierstvo. V inžinierskom stupni som išla na Erasmus do Kaiserslauternu, kde som zistila, že mi chutí Hefeweizen, že by som mohla zvládnuť študovať v nemčine a bolo.
Prečo si sa rozhodla práve pre štúdium v Nemecku a ako dlho tam už si?
Nemčinu som vždy mala rada (áno je to čudné, páči sa mi ako znie :D). Ako deti sme pozerali RTL po nemecky. A ako roky ubiehali, tak sa nemčina krútila stále okolo mňa, rôzne jazykové kurzy, letné školy, Erasmus, až to skončilo v Karlsruhe, kde študujem už druhý rok na Karlsruher Institut für Technologie odbor Bioprocesové inžinierstvo.
Odísť študovať do zahraničia, to asi nejde len tak. Čo všetko si musela vybavovať pred odchodom?
V prvom rade ma museli zobrať na školu. Na to bolo treba veľa dokumentov, ktoré bolo treba preložiť do nemčiny. Takže prekladatelia mali v tom čase biznis. Ale najnáročnejšia časť bolo ubytovanie. Nie je to ako na STU, že študent bude zaradený do poradovníka a čaká. Každý si hľadá sám svoje ubytovanie. Keďže byty sú drahé, rozhodla som sa pre internát, kde som musela ale absolvovať normálne pohovor s ostatnými záujemcami a so všetkými spolubývajúcimi. Takže bolo treba prísť extra kvôli tomu do Nemecka, ale oplatilo sa.
Ako na tvoj nápad, vycestovať za hranice, reagovali tvoji blízki či priateľ?
Myslím si, že oni už dávno vedeli, že tam raz skončím a je to otázkou času kedy. A po tom, čo som už bola na Erasme, sa im to asi akceptovalo ľahšie.
Mala si tam nejaké kontakty? Cestovala si s niekým alebo si išla úplne sama do neznáma?
Mala som svoju izbu na internáte, pár známych z Erasmu v inom Bundeslande a lásku na Skype. Necestovala som sama, keďže rodičia mi museli pomôcť zobrať všetky veci. Samozrejme, že začiatky sú ťažké, keď je človek sám, bez blízkych a známych v meste, kde pozná len svoj internát, ale všetko sa dá, stačí trošku otvorenosti a úsmevu.
Dalo sa rýchlo prispôsobiť životnému štýlu a tempu Nemcov? V čom vidíš hlavné rozdiely?
Každý pozná tie predsudky o Nemcoch, že sú presní, precízni, chladní. Každý, okrem nich. :) Takže sú takí aj takí, asi ako všade. No ale jeden kultúrny šok alebo prekvapenie mám. Boli sme na jednom koncerte v útulnej krčme. Hrala veľmi živá hudba, na ktorú sa dalo výborne zatancovať, ale nikto sa ani len nekýval do rytmu. Len si držali svoje pivo a počúvali. Takže rezervovanejší sú určite.
A čo sa týka štúdia, pristupujú k tebe spolužiaci a profesori rovnocenne alebo ti dávajú pocítiť, že nie si z ich krajiny?
Všetko je bez problémov. Dokonca skôr obdivujú zahraničných študentov, že dokážu študovať v nemčine.
Čo sa týka bývania, väčšina slovenských vysokoškolákov na intráky frfle. Kde bývaš ty?
No internát tu a internát v Bratislave je rozdiel. Nehovorím o štandarde, ale o voľnosti. Neexistuje tu žiadny vrátnik, ktorý by kontroloval nejaký preukaz. Bývame ako v normálnom paneláku, ako doma. Nahlásenie návštevy a podobné nezmysly tu už dávno nie sú.
A čo strava? Ako ju hodnotíš v porovnaní s tou na našich školách?
Čo sa týka stravy, už sa dávno vie, že tá istá čokoláda chutí tu inak, ako čokoláda u nás a že za rovnakú cenu ako na Slovensku dostanem kvalitnejšiu potravinu. Je to smutné, ale je to tak.
Máš popri štúdiu aj nejakú brigáde alebo sa zameriavaš hlavne na školu?
Prvý rok som musela pracovať. Teraz dostávam štipendium od DAAD. Výhoda tejto školy je, že ponúka pre študentov brigády priamo na katedre alebo v nejakom inštitúte, tzv. HIWI Job. Takže ste dobre platení a ešte získavate skúsenosti v odbore.
Čo ti v Nemecku najviac chýbalo a čo si, naopak, našiel také, čo u nás nemáme?
Na Nemecku sa mi najviac páči jeho multikultúrnosť, takže mám kamarátov z celého sveta. Ešte jedno veľké plus, že ľudia sa na vás usmejú, pozdravia a zaprajú pekný deň v obchode. Zo Slovenska mi chýbajú slané tyčinky a naša ochota pomôcť, aj keď sa až tak dobre nepoznáme.
Napadá ti nejaká vtipná či kuriózna príhoda?
Ako iste viete, väčšina ľudí nevie rozoznať Slovinsko od Slovenska. Takže pri predstavovaní sa radšej vždy uistím, či vedia, ktorý štát myslím. Niekedy to skončí pri Československu, ale raz dokonca jeden pán zahlásil, že „jasné, veď vy patríte k Rusku.“ :)
Boli aj slabšie chvíľky, keď ti bolo za blízkymi smutno?
Keďže dnes už existuje toľko technológii a aplikácii, som stále v kontakte s kamarátmi a blízkymi, takže pocit chýbania sa nedostavuje. Možno ak by vypli internet, tak by bolo ťažšie.
Ako často sa vraciaš domov? Prežila si Vianoce a Veľkú noc s rodinou alebo si zostala v Nemecku?
Mala som v pláne chodiť len na Vianoce a Veľkú noc, ale v živote sa veci dejú, aj keď nechceme, aby sa diali, a tak chodím každé dva mesiace domov. Má to výhody, lebo vždy si nabalím do Nemecka čučoriedkové kompóty, klobásu a Tatranský čaj. :)
Neľutuješ svoje rozhodnutie, vycestovať?
Nie, neľutujem to a ani nebudem. Človek spozná svoje hranice a posúva ich ešte ďalej.
Kam vedú tvoje prvé kroky po návrate do Banskej Bystrice, keď si práve doma?
Do Vinárne v Sásovej, kde sa stretnem vždy s kamošmi a užívam si, že nápoje nestoja 4 eurá.
Plánuješ v Nemecku zostať aj po skončení školy alebo ťa to ťahá domov?
Domov ma to momentálne neťahá, ale netvrdím, že tu ostanem. Chcela by som ísť na doktorandské štúdium, tak uvidíme, ktorý štát bude ďalší.
Čo by sa podľa teba muselo zmeniť, aby mladí neodchádzali zo Slovenska za prácou do iných krajín?
Neviem. Asi aby peniaze, ktoré máme, išli tam, kde majú.
Čítajte tiež:
