Bystričania so sklonenými hlavami, oceliari si zapálili slávnostné cigary: Takto hodnotia zápas hráči

V šiestom finálovom zápase play off hokejovej extraligy sa na banskobystrickom ľade rozhodlo o titule a tešili sa z neho už v ôsmykrát v histórii Košičania. Napätie na štadióne sa dalo doslova krájať! V banskobystrickej šatni po zápase vládol smútok, ťažko bolo hráčov nejakými argumentami utešovať, neustále si len opakovali, prehrali sme, a nemali, cítili sme sa na viac. Pohár pre majstra putoval z rúk do rúk a hlavne pohľadom, aj z náručia hráčov si ho vychutnal tréner Peter Oremus.

„Ja som skúšal voľakedy fajčiť aj detvy, ale nevydržal som pri tom. Začínal som v skalickej juniorke, boli sme tam strieborní, bronzoví, boli to krásne chvíle. Aj striebro som si užil v Skalici, v Košiciach som raz prehral finále, teraz už vyhral. Každý jeden úspech si veľmi vážim. Cigara patrí všetkým, aj bývalým kolegom v klube, mojim predchodcom, odviedli kus dobrej roboty. Môj tím bol neskutočný v súdržnosti, v partii, nikdy sa nejaký stret záujmov neriešil. Vyskytli sa aj krízové situácie, no vždy sa riešili chladnou hlavou, perfektne sme si rozumeli. Vybojovali sme titul, s obrovským vypätím, nebolo to jednoduché, súper bol vynikajúci,“ povedal tréner majstrov.

Alexandr Hylák, opora v bránke Košíc: „Šiesty zápas bol rozhodujúci, no asi nie najdôležitejší. Podstatné bolo, že sme úplne prvý zápas od začiatku do konca držali v rukách, v druhom sme si zavarili, no zvládli sme nájazdy a odohnali čierne myšlienky. Nasledovali nevydarené zápasy v Banskej Bystrici, no nakoniec nám toto mesto doprialo. Bol to urputný boj, vyčkávalo sa a my sme si naozaj počkali na to rozhodujúce. Sme šťastní, eufória je obrovská.“

V 53. min zrušil bezgólový stav Peter Sojčík. „Môj gól bol najdôležitejší v kariére. Pocity sú neuveriteľné, je za tým strašne veľa roboty. Sezóna hlavne psychicky nebola ľahká, no nakoniec to dobre dopadlo. Cigary chutia neuveriteľne, nejaké som si užil ešte s juniorkou, medzi seniormi si teraz pochutnávam na druhej. Posledná však chutí najviac, ukrýva sa za ňou tvrdá robota, nie vždy sa darilo, no verili sme si. Kolektív bol prajný, jeden za druhého sme zabojovali, hlavne v play off je to dôležité. Súper hral doma neuveriteľne dobre fyzicky, nesedelo nám to, no v sérii sa ukázalo, že sme mali viac síl.“

Michal Handzuš ukazoval len smutnú tvár, prehráva nerád, o to viac chce víťaziť, no tentoraz sa mu to v drese ‚baranov‘ nepodarilo. „Ukázali sme, že máme nezlomnú vieru, aj keď sme prehrávali, nikdy sme sa nevzdali, bili sme sa do posledného puku, a tak to aj skončilo. Perspektíva tohto tímu vzhľadom na jednotlivcov je veľká, každý sa obetoval, to sa veľmi cení. Nikto nehral na vlastné tričko, a práve tento moment nás dostal tak vysoko. Niektorí individuálne prednosti utlmili, len aby bolo mužstvo úspešné.“

Kapitán Banskobystričanov Michal Hudec vyzdvihol obrovský charakter. „Nemáme sa za čo hanbiť, no prosto to človeka mrzí, na druhé miesto sa nepozerá. Na keby sa nehrá, za stavu 0:2 sme to nevzdali, stačilo málo a mohli sme vyrovnať, bohužiaľ. Zdobilo nás veľké srdce, počas sezóny i v play off, získali sme si ním celé mesto a kopec ľudí zo Slovenska. Nevyhrali sme však posledný zápas, to veľmi mrzí, sme druhí, vážime si toto umiestenenie, aj keď by sme sa radi videli najvyššie. Verím, že sa toto mesto dočká aj titulu.“

Tréner ‚baranov‘ Miroslav Chudý ocenil ovácie s uznaním: „Jeden gól navyše a mohlo byť lepšie, prvý gól sme inkasovali my, snažili sme sa niečo urobiť, no už sme nestihli. Asi je pohár v správnych rukách, treba súperovi pogratulovať. Prežívam smútok, no sklamanie nie, pretože mužstvo v sezóne tvrdo pracovalo, išlo za úspechom, len čerešnička na torte chýba. Vďaku si zaslúžia aj skvelí diváci, ja len dúfam, že takéto chvíle sa tu na štadíone ešte zopakujú.“