Bystrica mala kedysi kuriózny spolok. Driemajúci zďaleka neholdovali iba spánku
Stretávali sa v bystrických kaviarňach a spájalo ich driemanie aj humanita. Kedy pod Urpínom fungoval netradičný spolok a na čom sa jeho členovia vedeli zdravo pohádať?
Spolok „Driemajúcich“ bola stolová spoločnosť, ktorá mala sídlo vo viacerých kaviarňach v meste Banská Bystrica. Mali svoje vyhradené stoly kde „úradovali“. Mali svoje nepísané stanovy, ktoré každý člen spolku plne rešpektoval a rešpektovali ich aj občania mesta, keď sa dozvedeli, že popri svojej hlavnej činnosti – driemaní, prevádzajú aj humanitu. Síce nenápadne, ale predsa. Na ich stoloch bola neustále vyložená papierová pokladnička, do ktorej vhadzovali vážení členovia Spolku svoj, ako tomu sami hovorili, povinný „bakšiš“. Spolok „Driemajúcich“ mal svojho predsedu a mal aj svojho tajomníka. Ich mená zatiaľ nepoznáme.
Spolok „Driemajúcich“ fungoval počas Slovenského štátu. Vďaka členom a neskoršie aj ich sympatizantom a aj občanom mesta do pokladničky pribúdali korunky. V dennej tlači sa občas objavila správa, že na front poslali pre vojakov 50 Slovenských korún, krytých zlatom a ostatnými aktívami, že kúpili chudobným deťom cukríky tu i tam, že podporili niekoho, kto to skutočne veľmi potreboval v tej najväčšej núdzi.
V dennej tlači sa objavil inzerát tohto znenia: „Prosím neznámeho pána, ktorý si na Silvestra požičal odo mňa ťahák na štople, aby mi ho láskave vrátil! Čašník z Národného domu.“ Pre Driemajúcich to bola okamžite výzva, aby zbystrili pozornosť a odvtedy nenápadne sledovali každého zákazníka v kaviarni, kde práve boli. Keď však jeden z nich priniesol staré noviny kde sa písalo, že: „…v obci Beňuš sa v roku 1927 vypilo 21 000 litrov 96 %-ho liehu“, Driemajúci okamžite prijali uznesenie, v ktorom stálo, že „korhelčina je najväčšou kliatbou nášho ľudu a teda s tým treba niečo robiť!“
Driemajúci sa však dokázali aj zdravo pohádať a dlhé hodiny diskutovať, aby vyriešili nejakú tajnú záhadu. Ako napríklad, keď sa v novinách dočítali hroznú štatistiku, že na tejto planéte každú polhodinu prejde auto jedného človeka. Kardinálna otázka znela: Ako to ten človek môže vydržať?
V dennej tlači sa však dočítame aj to, že predseda „Spolku driemajúcich“ dostal v roku 1941 za záslužnú prácu podšívané kapce. Spolok Driemavých bol však známy popri humanite aj niečím iným. Ignoroval totiž štátnou mašinériou nadiktovaný pozdrav „Na stráž!“ a s obľubou používal svoj vlastný pozdrav: „Hor sa!“ Tento pozdrav bol pre nich veľmi výstižný, aj keď sa ním stali kandidátmi do súťaže o „Zlatú mrežu“!
Čítajte tiež:
Čaptavci mali kedysi v Bystrici vlastný spolok. Viete, ako sa snažili pomáhať chudobným?
Historické miestne názvy v Bystrici. Trafili by ste na druhé Uhlisko či Za hutu?
Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?
FOTO: Historická záhada priamo v centre Bystrice. Čo hovorí legenda o tajomných ryhách?
FOTO: Rarita v centre mesta. Stovky rokov stará toaleta priamo nad hlavami Bystričanov
Nesmrteľný ľudový humor z okolia Bystrice. Na čom sa pred rokmi bavili naši predkovia?
FOTO: Keď sa minulosť stretne s prítomnosťou. 5 miest v Bystrici pred desiatkami rokov a dnes
Pôvodný text: Michal Kiššimon
Foto: ilustračné
