Historické miestne názvy v Bystrici. Trafili by ste na druhé Uhlisko či Za hutu?
Kedysi sa používali bežne, dnes už mnohé upadli do zabudnutia. Načreli sme do histórie Bystrice. Spoznáte miestne názvy známych častí mesta?
Pred pár týždňami sme vám priniesli článok o zaujímavých miestnych názvoch v Banskej Bystrici, ktoré mnohí domáciu používajú dodnes. Posvietili sme si na to, odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš. V histórii mesta je však zaujímavých názvov oveľa viac.
Druhé Uhlisko
Od polovice 16. storočia v Banskej Bystrici fungovali Horné a Dolné komorské hrable. Zachytávali po Hrone splavované drevo, ktoré sa využívalo aj na pálenie dreveného uhlia. Drevo pálili na priľahlých lúkach a od tejto činnosti sa časom odvodilo pomenovanie Uhlisko, ktoré sa používa dodnes. Koncom 18., resp. začiatkom 19. storočia v tejto časti mesta zriadili tehelňu a od nej odvodený názov (Tjehelna – Ziegelofen, Stará Tehelna) sa používal tiež, súbežne s názvom Uhlisko, ešte v polovici 20. storočia.
Na opačnom konci mesta, pri chotárnej hranici s Radvaňou, existovalo pri Dolných hrabliach aj druhé Uhlisko. Jeho názov je zaznamenaný aj na mape z roku 1786, pod latinským označením Carbonaria. Dnes na tomto mieste stojí benzínová pumpa a rýchle občerstvenie McDonald. Od polovice 19. storočia sa pre túto časť chotára používalo aj pomenovanie Ihráč. Dolné hrable boli vybudované v roku 1549 spolu s Novou (Striebornou) hutou, ktorá bola hlavným „odberateľom” dreva a dreveného uhlia z hrablí. Strieborná huta stála v miestach, kde dnes pod Krajským úradom prechádza štvorprúdová cesta smerujúca do Radvane. Odpadom z pecí Huty bola troska, ktorú vyše 300 rokov vyvážali na úpätie neďalekého kopca. Podľa týchto háld vzniklo časom aj dnes používané pomenovanie Na troskách (Schlacken).
Za hutu
Lúky a polia ležiace západne od Huty sa nazývali „Za hutu” (dnes je to oblasť v okolí reštaurácie Úsvit a priľahlých ulíc). Chotárna časť ležiaca ďalej na západ sa nazývala „Na močiar”. Neskôr, od polovice 19. storočia, keď výroba v Striebornej huti končila, sa pre túto oblasť začalo používať pomenovanie Fončorda. Z dostupných archívnych materiálov vyplýva, že názvom Fončorda označovali objekty amalgánovne, ktoré boli kedysi súčasťou Huty. Dnes toto meno nesie celé neďaleké sídlisko.
Cez úpätie vŕšku, ktorý leží medzi Štiavničkami a Mestským parkom, vedie aj dnes hlbokým zárezom cesta, ktorou kedysi vodili odsúdencov na popravisko, na Šibeničný vŕšok (Galgenberg). Tento dnes už nepoužívaný názov je zaznamenaný ešte aj na mape mesta z roku 1901 („K šibeniciam”). Samotné popravisko bolo naľavo od spomínanej cesty, nad troskami, na svahu mierne sa zvažujúcom smerom na juh.
Od Striebornej huty (neskôr od Dolných kasární) viedla údolím Štiavničky (Tajovského potoka) cesta k minerálnym prameňom (medokýšu) a od polovice 17. storočia aj ku kúpeľom. Tie vybudovali a aj spravovali jezuiti. Celá táto oblasť dostala dodnes používané pomenovanie Štiavničky. Na mapách z 19. storočia sa vyskytuje aj chotárny názov Na Riegel (Na závoru), ktorým pomenovali časť údolia, kde dnes stojí futbalový štadión a športová hala ako aj priľahlá západná strana Šibeničného vŕšku. Oblasť za prameňom medokýša, v miestach dnešného plážového kúpaliska nazývali „Za Štiavničky”.
Čítajte tiež:
Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?
FOTO: Historická záhada priamo v centre Bystrice. Čo hovorí legenda o tajomných ryhách?
FOTO: Rarita v centre mesta. Stovky rokov stará toaleta priamo nad hlavami Bystričanov
Nesmrteľný ľudový humor z okolia Bystrice. Na čom sa pred rokmi bavili naši predkovia?
FOTO: Keď sa minulosť stretne s prítomnosťou. 5 miest v Bystrici pred desiatkami rokov a dnes
Pôvodný text: Ján Baláž
