Bystrica je druhá najotvorenejšia samospráva na Slovensku

Hodnotených bolo 11 oblastí – od poskytovania informácií, podielu verejnosti na rozhodovaní a verejnom obstarávaní cez personálnu politiku, prenájom bytov a majetku až po udeľovanie grantov a dotácií. Hodnotenie TIS meria kvalitu formálnych pravidiel na základe 112 ukazovateľov, ako napr. zavedenie elektronických aukcií, zverejňovanie zoznamu zmlúv a faktúr na webových stránkach, existencia etického kódexu zamestnancov mestských úradov či poskytnutie majetkového priznania starostu na požiadanie.

Najlepšie vyhodnotené mestá prijali v nedávnej dobe pravidlá podporujúce transparentnosť buď vlastnou iniciatívou (Šaľa, Martin, BA – Petržalka, Rožňava, Žilina) alebo primárne pod tlakom opozičných poslancov či aktivistov (skupina okolo Vladimíra Pirošíka v Banskej Bystrici, skupina okolo Juraja Smatanu v Považskej Bystrici). Na rozdiel od politiky na národnej úrovni sa teda zdá, že nielen aktívne vedenia miest, ale aj kvalitná opozícia vedia priniesť do samospráv reálnu zmenu.

Banská Bystrica mala v hodnotených oblastiach najlepšie výsledky v zverejňovaní informácií o rozpočte a v prístupe k informáciám v podobe elektronickej úradnej tabule alebo zverejňovania pozvánok a zápisníc z verejných schôdzí. Naopak, obrovské rezervy má pri personálnej politike a dosadzovaní zamestnancov na uvoľnené miesta v samospráve a v mestských spoločnostiach. Práve informovanie o mestských spoločnostiach, ich zmluvách, či dosadzovanie zástupcov mesta ich do orgánov bolo TIS hodnotené ako najhoršie z hodnotených oblastí a spomedzi samospráv obsadila Banská Bystrica až miesto v dolnej polovici rebríčka.

Až 82 zo 100 najväčších slovenských samospráv nedosiahlo ani polovicu maximálneho počtu bodov, čo podľa TIS naznačuje vlažný postoj vedenia mnohých miest k transparentnosti a otvorenosti voči občanom. Okrem zvýšenej miery dôvery by transparentnosť napríklad vo verejnom obstarávaní pomohla mestám šetriť peniaze. Elektronické aukcie od roku 2009 napríklad využilo čo i len v jednom prípade iba 41 zo sto skúmaných samospráv. Len 11 miest má na svojich webových stránkach zoznam zmlúv, ktoré uzavreli.

Z výsledkov tiež vyplýva, že v priemere transparentnejšie sú skôr väčšie mestá a skôr samosprávy, ktoré vedú nominanti Strany zelených, SDKÚ-DS či KDH, a v nadpriemere mestá zo Žilinského kraja. Naopak, horšie v otvorenosti sú na tom menšie samosprávy, tie vedené nominantmi ĽS-HZDS, KSS a ANO, a mestá z Košického a Trnavského kraja.

Zdroj: Transparency International Slovensko