Marcel Páleš Kultúra

Básnik Mikuláš Kováč: Zem pod nohami má navždy v Bystrici

Nemal ľahký život. Spisovateľ, publicista a redaktor Mikuláš Kováč patril k popredným kultúrnym dejateľom, ktorí počas svojho života zakotvili v Banskej Bystrici. Odpočíva v nej naveky...

Ilustračný obrázok k článku Básnik Mikuláš Kováč: Zem pod nohami má navždy v Bystrici
Zdroj: Dnes24.sk

Narodenie: 18. 5. 1934 Lekér (dnešné Hronovce)

Úmrtie: 26. 5. 1992 Banská Bystrica

Miesto posledného odpočinku: Rímskokatolícky cintorín na Námestí Štefana Moysesa (K-149)

V Banskej Bystrici chodil do školy, tu prežil roky vojny aj mládenectva. Tiež prvé lásky aj sklamania. Štúdium na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave začal v roku 1954. Avšak vážne zdravotné dôvody mu ho nedovolili ukončiť. Po liečení sa natrvalo usadil v Banskej Bystrici. Nielen pomenovaním si ho uctila Verejná knižnica Mikuláša Kováča.

Zavčasu na invalidný

V meste pod Urpínom pracoval najprv ako metodik Domu osvety, dramaturg Krajského bábkového divadla, režisér štúdia českoslov. rozhlasu, redaktor denníka Smer a štúdia čsl. rozhlasu. Od roku 1974 sa stal metodikom Okresného osvetového strediska. Avšak rok 1980 sa stáva rokom jeho odchodu do invalidného dôchodku.

Zákaz publikovať ho nezastavil

V roku 1960 Miky Kováč debutuje básnickou zbierkou Zem pod nohami. Jej súčasťou je aj poéma Moje mesto, ktorou vzdáva hold ľuďom aj životu v Banskej Bystrici. Svojou tvorbou sa zaradil k výrazným predstaviteľom slovenskej poézie.

Aj v tvorbe však prišli neľahké momenty. Od roku 1970 dostal zákaz verejnej publikačnej činnosti, čo je pre spisovateľa úder pod pás. Našťastie písať neprestal a neskôr sa ozval básnickými zbierkami. Občiansky zameraná reflexívna poézia vyšla vo výberoch Básne, Písanie do času a Postoj.

Aj pre deti, rozhlas či film

Okrem spomenutej poézie tvoril aj pre deti, ďalej rozhlasové hry a tiež sa podieľal na scenári filmu Juraja Jakubiska Postav dom, zasaď strom. Venoval sa však aj prekladateľskej činnosti a publicistike.

Mikuláš Kováč nemal ľahký život. Často bol poznačený bolesťou zo zdravotných problémov, tiež mu však životnú cestu sťažoval „systém“. Napriek prekážkam sa snažil dávať zo seba čo najviac, vkladať sa srdcom do toho, čo robil. Aj s odstupom rokov je jeho odkaz živý a oslovuje všetky generácie.

(Literárny prameň: Sprievodca po banskobystrických cintorínoch, J. Borguľová a kol., 2012)

„Život – hrudka soli medzi dva prsty. Trocha vône a tichý vzdych nahého červa, ktorý je v jabĺčku živý – nič, a možno predsa všetko“. (z básne Možno v zbierke Pod slnkom)

Foto: www.vkmk.sk

Zdroj: Dnes24.sk

Najčítanejšie