Motorkár, ktorý brázdi bystrické cesty: Balenie báb? Takto to u nás chodí...
Marián Plenta (32) pred pár rokmi podľahol veľkej vášni. Miluje motorky. A so svojím strojom pravidelne brázdi cesty v Banskej Bystrici a okolí. Pomáha mať motorku pri balení dievčat? Nuž, aj to nám prezradil.
Marián Plenta (32) z Hornej Mičinej neďaleko Banskej Bystrice o motorke vôbec nesníval od detstva, ako mnohí. „Začal som ju chcieť až časom, asi pred siedmimi rokmi. Sedel som vtedy v autobuse a povedal som si, že nebudem chodiť autobusom, že to musím nejako vyriešiť. Práve vtedy som rozmýšľal, či si spravím vodičák na auto alebo na motorku,“ začal svoje rozprávanie. Ako doplnil, spravil si ho nakoniec na motorku, pretože na aute by musel mať upravené riadenie, keďže má problémy s nohou.
Miluje slobodu
Jeho prvá motorka Suzuki GS 500 stála pred šiestimi rokmi asi 2 000 eur. „Teraz sa na nej robí autoškola v Banskej Bystrici, lebo som ju predal. V súčasnosti mám Suzuki SV 650. Je trochu silnejšia a má kapotu, takže mi pri rýchlejšej jazde až tak nefučí, môžem sa schovať,“ pokračoval so slovami, že bola aj cenovo dostupná, ale keď si človek kúpi staršiu motorku, veľa dá do opráv.
„Na jazde na motorke najviac milujem, čo povedia asi všetci motorkári, slobodu. Keď sedím na motorke, cítim sa ako súčasť toho stroja. Sedíš na motorke, dotýkaš sa jej… A veľmi ma baví, že si sadnem na motorku, neviem kam idem, proste idem. Stáva sa mi to celkom často,“ vysvetlil Marián.
Čo sa týka balenia báb, motorka podľa jeho slov určite pomáha. „Prídem niekam a hneď sa ma pýtajú, či ich povozím. A keď som mal priateľku, tak sa jej to tiež páčilo, jazdila so mnou rada,“ povedal mladý motorkár, ktorý nie je súčasťou žiadneho klubu a radšej jazdieva sám.
Zranený takmer každú sezónu
Ako ďalej spomenul, takmer každú sezónu ukončil pádom a táto je zatiaľ prvá, ktorú sa mu zranenia vyhli. „Hneď prvú sezónu som si myslel, že som pánom sveta. Na Šturci som spadol a dolámal som sa. Chrbtica, panva, rebro, vnútorné krvácanie, rozbitá motorka… Druhú sezónu som spadol pri ceste domov. Dostal som šmyk, ale to som mal narazené rebrá. Pred rokom som spadol tak, že som si zlomil členok,“ zaspomínal si a dodal, že členok ho ešte občas bolí, ale inak je už všetko v poriadku.
Z pádov sa však poučil. „Čo som spadol na Šturci, odvtedy mám pred ním taký rešpekt. Už tam nejazdím tak "na koleno“, ale už mám trochu strach," priznal Marián.
Motoristi, alebo „plechovkári“, ako ich volajú, sú podľa jeho slov tolerantní, tak 90 percent z nich. „Myslím, že si už zvykli na to, že motorky sú súčasťou bežnej premávky. Občas sa stane, že na mňa zatrúbia,“ povedal so slovami, že motorka je rýchla a spratnejšia, tak si môže dovoliť ísť po meste a kľučkovať pomedzi autá, aj keby sa to nemalo, lebo prekročuje rýchlosť.
Šturec už neobľubuje
„Najobľúbenejšou cestou v okolí bol Šturec, od môjho pádu ním už ale nie je. Teraz mám veľmi rád obchvat Banskej Bystrice. Tam sa dá na motorke pekne vyšantiť. Cesty v okolí mám kompletne zjazdené,“ vysvetlil Marián.
„V Rumunsku je nejaká cesta, raj pre motorkárov, ktorú spomínali aj v Top Geare. To je jedna z najkrajších ciest na svete. Tam by som sa chcel pozrieť. A určite by som chcel si urobiť nejaký trip na motorke,“ povedal s tým, že problémom týchto starších strojov je to, že nevie, kedy sa na nich niečo pokazí a je to potom také rizikové. A Marián vlastní motorku, ktorá podľa jeho vlastných slov nie je až tak na cestovanie.
Okrem cestovateľských snov má však aj vysnívanú motorku. „Čo sa týka motorky, mám vysnívanú Suzuki Hayabusa, svojho času najrýchlejšiu motorku na svete. Je športovo – cestovná. Dá sa na nej vyšantiť. Problémom je, že je ťažká a nie je až taká obratná ako táto moja, ktorá je ľahučká,“ vysvetlil.
Na zimu pôjde bokom
A čo hovorí mladý motorkár na úroveň slovenských ciest? „Rok dozadu, keď som bol meniť pneumatiky, bola cesta z Hornej Mičinej do Banskej Bystrice hrozne rozbitá. Každodenne som tade chodieval do Banskej Bystrice a už som poznal každú dieru, no napriek tomu, keď som chcel prezuť pneumatiku a dali sme ju tam, nevedeli sme ju nafúknuť Zistili sme, že mám na štyroch miestach ohnutý ráf,“ zaspomínal si so slovami, že už je to lepšie, ako bolo, ale stále má strach, jazdiť po tak polepených a poplátaných cestách, lebo nevie, čo si na tej motorke môže dovoliť. Úroveň slovenských ciest podľa neho nie je dobrá.
S blížiacou sa zimou pôjde pomaly aj motorka bokom. „Naposledy som jazdil minulý týždeň v utorok. To sa ešte dalo, lebo neboli mínusové teploty. Teraz už plánujem odparkovať motorku a nejazdiť, lebo je zima, človek môže ľahko ochorieť, spadnúť. Už tam nie je ten pravý pocit,“ povedal Marián a ako dodal, cez zimu ju aj trochu porobí. Už teraz mu však vraj chýba a teší sa na nejaký marec, kedy sa už bude dať znova jazdiť.
Čítajte tiež:
Bystrická motorkárka otvorene: Keď niekde zastanem a dám dole prilbu, takáto reakcia nastane!
Foto: archív Mariána Plentu
