Mladej učiteľke UMB učarovala pomoc druhým: Vďaka dobrovoľníctvu som bohatá

Janka Šolcová je útle, no o to aktívnejšie žieňa. Mladá Bystričanka je učiteľkou a dobrovoľníčkou zároveň. Vďaka nezištnej pomoci druhým si našla muža, teraz sama vedie ľudí, ktorí pomáhajú deťom z komunitného centra. Viac o sebe a svojej "práci" porozprávala v rozhovore...

Jakub Forgács

Bystričanka Janka Šolcová učí na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty UMB. Okrem toho však veľké množstvo svojho času venuje práve dobrovoľníctvu, s ktorým začala už v 14 rokoch. V tom čase robila vedúcu skupine detí – skautov v občianskom združení Pathfinder a hoci sa neskôr musela pre školu presťahovať z rodnej Revúcej, s dobrovoľníctvom neprestala. Zapojila sa do programu Opri sa o mňa, kde sa stala priateľkou detí, ktoré nemali možnosti, nájsť si kamarátov.

Počas bakalárskeho štúdia sa popri dobrovoľníčení začala zapájať aj do príležitostných aktivít Centra dobrovoľníctva. Podieľala sa tiež na rôznych akciách, kde prepájala detí z Klubu Pathfinder s akciami Centra dobrovoľníctva. V súčasnosti sa angažuje v rámci dobrovoľníckeho programu Spojivko, ktorý spolu s inými vytvorila. Ide o doučovací dobrovoľnícky program, v ktorom dobrovoľníci a dobrovoľníčky pomáhajú deťom z komunitných centier v Banskej Bystrici pri písaní úloh, opakovaní učiva, učení sa.

Čo všetko ti táto „práca“, ak sa to tak dá nazvať, dala?

Dobrovoľníctvo sa síce vykonáva bezplatne, no prináša vždy určité prínosy, som vďaka nemu veľmi bohatá. Mám totiž veľké množstvo skúseností v oblasti práce s deťmi a mladými, pozitívne zážitky ale i negatívne zážitky, ktoré ma ako človeka posunuli vpred. Spoznala som veľké množstvo detí a ľudí, v ktorých živote som mohla zanechať stopu a videla som, že to, čo robím, má význam.

A nejaké najväčšie plus dobrovoľníctva v tvojom živote?

Asi to nebýva často uvádzané ako veľké plus, ale vďaka dobrovoľníctvu v Klube Pathfinder som si ako 18-ročné dievča našla super chalana. Neskôr sa stal mojím manželom, takže som si vďaka dobrovoľníctvu našla super manžela. A to najlepšie je, že máme dobrovoľníctvo obaja takpovediac „v krvi“, takže sme od začiatku trávili voľný čas spoločne a rovnakým štýlom. Do niektorých dobrovoľníckych aktivít sa zapájame ako rodina. Momentálne sa doma tešíme z nášho ročného synčeka Lea. Myslím si, že dobrovoľníctvo je pre našu rodinu niečo prirodzené, je to prospešne prežitý voľný čas a spoločný cieľ.

Ako vnímaš ochotu Bystričanov, zapájať sa do dobrovoľníckych činností?

Môžem povedať, že v Bystrici je záujem ľudí, zapájať sa do dobrovoľníctva. Máme množstvo organizácii, ktoré fungujú len čisto na dobrovoľníckej báze. A aj posledný ročník Týždňa dobrovoľníctva a najmä počet zapojených dobrovoľníkov a ich oddobovoľníčených hodín je toho dôkazom. Môžem potvrdiť aj rastúcu tendeciu počtu dobrovoľníkov a dobrovoľníčok v meste.

Asi sa dostávaš do kontaktu s rôznymi ľuďmi a spolupracuješ na pestrej škále projektov. Spomeň nejaké zaujímavejšie prosím…

Raz som sa stretla s dobrovoľníkov zo Španielska, ktorý sa nerozprával so ženami, pretože ho naučili, že žena je menejcenná. Zaujímavosťou bolo, že sa rozhodol prísť dobrovoľníčiť na Slovensko, kde takúto kultúru nepraktizujeme. Inú skúsenosť mám z letného tábora pre rómske deti, kde som stretla malé dievčatko, ktoré sa na mňa veľmi podobalo. Všetci ďalší vedúci na tábore mi hovorili, že to je možno moja sestra. Po tábore som potom aj trochu pátrala, ale nedopátrala som sa k podobným zisteniam.

Napadá ti aj nejaká veselá či kuriózna príhoda z takýchto aktivít?

Letné tábory pre deti a mladých sú zábavou sami o sebe. Zmeškané spoje, veselé nehody, zaujímavé aktivity. Raz sme mali na tábore biblickú tému, išlo o stvorenie a život v raji. Keď Adam s Evou zhrešili, boli z raja vyhnaní. Aj my sme deti nachytali, čím porušili pravidlá a museli ísť na dva dni z tábora preč. Úlohou bolo, ísť do najbližšej dediny a za prácu získať stravu a prespať vonku na lúke. Skutočnosť, akéhosi trestu však zlyhala. Všetkých päť skupín sa malo mimo tábora lepšie ako v samotnom stanovom tábore. Natrafili na niekoľko super rodín, ľudí a firiem, ktoré im za minimálnu prácu poskytli veľmi chutnú a omnoho pestrejšiu stravu. Viacerí dokonca získali ubytovanie na posteliach v penzióne, či rodinnej chatke. Mohli sa osprchovať v teplej vode, niektorí jazdili na kárach, iní zase mali bazén, no kadečo stihli prežiť.

Mám aj niekoľko zábavných historiek spojených s mojim výzorom. Cestovali sme s deťmi na výlet na Pustý hrad. Vtedy sme za lístky ešte platili, a tak som vybavila skupinovú zľavu – hromadný lístok mával vedúci. Sedeli sme porozdeľovaní až v troch kupéčkach. Všimla som si, ako sa revízorka na nás pozerá, no potom okolo prešla, tak som si myslela, že sa ešte vráti. Zastavila sa až pri tretej skupinke s tým, že kde máme vedúceho. Deti ju poslali za mnou. Revízorka došla a opäť sa pozerala, tak som začala vyťahovať lístky a podávala som jej ich. Keď všetko odkontrolovala, veľmi nahnevane dodala: „No, a keď sa váš vedúci vráti, tak nech ma vyhľadá, nemôže predsa nechať deti cestovať samé.“ Na to sa deti rozosmiali a začali jedno cez druhé vykrikovať, že vedúca som ja. A odhalili aj môj vek, čomu samozrejme neverila a musela som to potvrdiť občianskym preukazom.

Berieš dobrovoľníctvo ako nejaký odrazový mostík k splneniu iných snov?

Hmm, doteraz ma nenapadlo takto uvažovať. Aj keď som o tom, prečo sa do dobrovoľníctva ľudia zapájajú, prečítala už množstvo vecí a počula som o tom, že niektorí si tak plnia svoje sny. Ja by som skôr povedala, že dobrovoľníctvo je pre mňa jednou z najľahších ciest, ako pomôcť tam kde je to potrebné.

Čítajte tiež:

Žena, ktorá si za svoju obetavosť zaslúži klobúk dole: Bystričanka Mária (40) život zasvätila autistom

Bystrická gymnazistka (15) so srdcom na pravom mieste. Dominika sníva aj za malých pacientov z onkológie

Bystričan, ktorý si vybral šľachetnú prácu: Ľuboš zasvätil svoj život pomoci malým pacientom

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame