Historickému klenotu Bystrice svitla nádej. Zachráni Medený hámor mesto?

Takmer 500 rokov sa v ňom spracovávala meď z okolitých baní, už roky však chátra. Bystrickí poslanci chcú pomôcť zachrániť chátrajúcu pamiatku Medený hámor.

Jakub Forgács

Záchrana chátrajúcej historickej a kultúrnej pamiatky európskeho významu, banskobystrického Medeného hámra, bola témou utorkového rokovania mestských poslancov v meste pod Urpínom. Primátora Jána Noska uznesením zaviazali, aby vstúpil do rokovania s majiteľmi nehnuteľností v tejto lokalite za účelom ich získania do vlastníctva mesta a aby ich o výsledku informoval do konca tohto roka.

Ako na zasadnutí mestského zastupiteľstva predniesol poslanec a historik Vladimír Sklenka, banská a s ňou spojená hutnícka činnosť znamenali kedysi rozvoj mesta a zdroj prosperity. Medený hámor je druhý najstarší veľkovýrobný podnik na území Slovenska po kremnickej Mincovni, ktorý fungoval už od roku 1496. Z rozsiahleho komplexu zostalo len jadro.

Jediný záchranca?

„Jediným možným záchrancom Medeného hámra je mesto Banská Bystrica. Jeho získaním by sa mohla realizovať postupná záchrana tohto historického klenotu,“ konštatoval pred poslaneckým zborom Sklenka s tým, že projekt záchrany má podporu pamiatkových úradov.

Ako poslancom priblížili mladí ľudia, ktorí stoja za iniciatívou záchrany, Medený hámor má „veľký potenciál a neskutočnú históriu, ktorá sa dá prezentovať“. Pomôže rozvoju cestovného ruchu a stane sa ťahákom pre cudzincov, najmä Nemcov.

Meď spracovával stovky rokov

„Takmer 500 rokov sa tam spracovávala meď z okolitých baní, celý areál má niekoľko prvenstiev a patentov. Preto sme prišli s tým, aby mesto odkúpilo pozemky. My vieme zmobilizovať zdroje, dotácie, granty na to, aby sme mohli rozvíjať areál. Obnova nebude veľkolepá a finančne náročná. O peniaze na to mesto nežiadame. Vytvorí len priestor a podmienky na záchranu, aby sme ochránili kultúrne dedičstvo. Mesto má lepšiu rokovaciu pozíciu vo vzťahu k majiteľom,“ vysvetlili záchrancovia pamiatky poslancom s tým, že v budúcnosti by tam bola expozícia medi a ako živé miesto by malo i svoj kultúrno-spoločenský význam.

Medený hámor v Banskej Bystrici, priemyselný závod na výrobu medených výrobkov, bol súčasťou Banskobystrického mediarskeho podniku. V tom období sa stal revolučne inovatívnou podnikateľskou jednotkou. Jeho vznik bol spoločnou investíciou krakovského mešťana Jána Thurzu, pôsobiaceho v Levoči a rodiny Fuggerovcov, bankárov z Augsburgu. V roku 1495 uzavreli s Banskou komorou Uhorska zmluvu o Banskobystrickom mediarskom podniku a zaviazali sa postaviť neďaleko mesta hutný závod a scedzovaciu hutu – na oddelenie striebra od medi. Hoci spojenie Thurzo-Fugger neskôr zaniklo, vybudovaná výrobňa fungovala a rozvíjala metalurgiu medi ďalších takmer 500 rokov.

Hámor Banskobystrického mediarskeho podniku spracúval len medenú surovinu, preto dostal prívlastok medený.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR

Odporúčame