Zlatobyľ je pre niektorých alergikov nebezpečná
Koniec augusta a s ním koniec prázdnin, hlásiaca sa jeseň a paradoxne okolo našich príbytkov, ihrísk aj ciest stále kvitnúci zlatobyľ. V súvislosti s touto rastlinou sa hovorí o inváznom druhu. Invázne rastliny, medzi ktoré odborníci zaraďujú okrem z
Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkam) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území Slovenska, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov a ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia.
„Invázne druhy sú na území Slovenska nepôvodné druhy bol k nám dovezené za rôznym účelom zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Najčastejšie sa doviezli ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. V súčasnom období sa podľa platnej legislatívy za invázne druhy rastlín na území Slovenskej republiky považujú pohánkovec japonsk, pohánkovec český, pohánkovec sachalinský, boľševník, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská. Tie „oku lahodiace“ obrovské žlté plochy sú práve kvitnúce zlatobyle,“ konštatuje Janka Lefférsová z odboru lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica.
Invázne druhy rastlín môžu priamo ovplyvňovať aj ľudské zdravie. Spôsobujú napríklad alergické kontaktné, či polinózne prejavy. Nepriame účinky inváznych druhov na zdravie človeka vznikajú pri ich odstraňovaní v dôsledku používania pesticídov, herbicídov a ich prieniku do vody či pôdy. Zlatobyle z alergologického hľadiska patria do čeľade astrovitých, podobne ako najsilnejšie alergény neskorého leta – palina a ambrózia. Zlatobyle majú síce vysokú produkciu peľu, ale sú opelivé hmyzom, preto je ich peľ ťažší, lepivý a voľne v ovzduší sa nevyskytuje vo vyšších koncentráciách.
Treba však počítať s tým, že v blízkosti súvislejších rastlinných porastov sa vyskytuje väčšie množstvo peľu, ktoré môže byť rizikom pre senzitívne osoby. Navyše sa vyskytujú prípady, keď túto rastlinu nájdeme aj v kytici z kvetinárstva. V štatistikách sa uvádza, že viac ako 15 percent alergikov vykazuje zvýšenú citlivosť na peľ zlatobyle, dokonca sú známe aj kožné alergické prejavy po kontakte s touto rastlinou.
Zdroj: RÚVZ Banská Bystrica