Žiarsky antikvarista Mirko (39): Ľudia vedia prekvapiť, knihy kupujú aj podľa farby
Antikvariát ho živí už pár rokov, zákazníci ho stále vedia udiviť. Ako s úsmevom konštatuje Žiarčan Mirko Filus, už predával aj ,,meter aj pol" fialových kníh...
Antikvariát Tuborgaha v Žiari nad Hronom otváral Mirko ako koníček. Dnes vedie aj obchod v Kremnici a staré knihy sú jeho obživou. Ako hovorí, čaro jeho práce spočíva v tom, že nikdy nevie, na akú knihu narazí. To ale platí aj o ľuďoch.
Ako si sa k tejto práci vlastne dostal?
Ja som už v živote robil všeličo. Prvý antik, v Žiari, som si otvoril, lebo tam nič také nebolo a myslel som, že by to mohlo fungovať. Začínal som s tým popri zamestnaní, postupne som zostal na živnosti a teraz robím už len toto. Drží ma, že je to stále niečo nové. Prichádzajú knihy, nikdy neviem aké, takisto neviem, akých ľudí stretnem… Po tie knihy si niekedy prichádzajú typy, do ktorých by som to nikdy nepovedal.
A prečo práve knihy?
Kniha je vec, ktorá sa dá získať a dá sa predávať ako všetko ostatné. Ale pre mňa predstavovala kniha vždy nejakú hodnotu. Rád čítam, sem tam sa mi podarí aj niečo napísať. A vôbec, vždy som sa pohyboval medzi ľuďmi, ktorí mali k literatúre blízko.
Obchod v Kremnici funguje už pár týždňov. V čom je to iné než v Žiari?
V Kremnici tvoria klientelu aj turisti. Žiar nie je zrovna mesto, ktoré je pre turistov zvlášť atraktívne, skôr Žiarčania odchádzajú za oddychom inam, tak som hľadal aj inú lokalitu. Nad Kremnicou som premýšľal už dlhšie, celé som si to tu prešiel už vlani, a teraz sa naskytla taká možnosť, že sa uvoľnil priestor. Otvorili sme v júli, takže pred letnou sezónou. Zatiaľ to spĺňa očakávania, je to iné ako v Žiari a myslím, že je to to, v čo som dúfal.
Už pár rokov v tejto oblasti robíš. Vieš už vopred odhadnúť človeka, ktorý do antikvariátu príde?
Práve v tom je to zaujímavé. Niekedy to trafím, ale niekedy sa úplne zmýlim. Príde chlapík, bradatý, potetovaný a ide konkrétne po knihách, ktoré by som nečakal.
A čo mladí, tí vraj dnes už nečítajú…
Hovorí sa, že mladí nečítajú, ale ja mám mladých zákazníkov.
Podľa čoho si ľudia knihy vyberajú?
Klasika, veľké svetové diela, to je zaručené, to sa bude predávať vždy. Potom prichádzajú nejaké špecifické skupiny ľudí, ktoré vyhľadávajú konkrétny žáner. Ale sú aj zvláštne prípady, ľudia, ktorí knihy zháňajú ako nejaký bytový doplnok. Napríklad chcú docieliť vintage štýl a chcú knihy zo zlatým písmom na chrbte. Alebo hľadajú niečo do provensálskeho štýlu, tak zháňajú napríklad fialové knihy. Tie fialové, to som niekedy vyberal doslova že na meter dvadsať na dĺžku fialových kníh (smiech).
Nejaký zákazník, ktorý ti utkvel v pamäti?
Bol tu spevák z Hexu, ale tváril som sa, že ho nepoznám, chcel som byť profesionálny (smiech). Nakoniec som si ale neodpustil a keď odchádzal, zapískal som si ich pesničku tak potom spozornel, lebo to spoznal.
A čo otázka peňazí, dá sa na tomto zarobiť?
Nie je to zrovna niečo, na čom by človek rýchlo zbohatol. Ale ja som spokojný.
Aký najdrahší kus si predal?
Nemám až také raritky, ale podarilo sa mi napríklad predať Bibliu v angličtine, Oxford, myslím že z roku 1895.To bolo nejak do 300 eur. Alebo potom, keď niekto zbiera série, napríklad STOPY, tak tu vie nechať za sériu veľa peňazí. Samozrejme, snažím sa o zisk, ale ono to stojí dosť úsilia aj peňazí tie knihy aj zohnať.
Práve z edície STOPY máš peknú zbierku.
Tu v Kremnici ich mám asi 130, plus reedície.
V regióne vás, antikvaristov, asi veľa nie je.
Banská Štiavnica je v tomto silná, oni sú proste dobrí. S inými antikvaristami sa snažím aj o spoločné aktivity. Na gagy chystáme my, Banská Štiavnica a Martin takú akciu, že spojíme sily, a otvoríme antikvariát na ulici. Žáner budeme voliť tak, aby súvisel s gagmi. To čaro bude v tom, že to bude vonku, taká vonkajšia obývačka, ľudia si môžu posedieť, prečítať, odpočinúť, nakúpiť si…