Zdravotníci nahlásili vlani takmer 6 tisíc nákaz
Zdravotnícke zariadenia na Slovensku nahlásili vlani 5694 nemocničných nákaz. Pri počte takmer 1,14 milióna hospitalizovaných pacientov to predstavuje 0,5 percenta. Tento údaj však zďaleka nezodpovedá realite, pretože európske a svetové kliniky prizn
„O prevádzke zdravotníckych zariadení hovorí vyhláška Ministerstva zdravotníctva, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia. Nemocničné nákazy však ešte stále niektorí klinickí pracovníci podceňujú. Nevenujú pozornosť ich predchádzaniu a neplnia si hlásnu službu vo výskyte týchto nákaz,“uviedol vedúci oddelenia nemocničných nákaz RÚVZ v Banskej Bystrici Pavol Lokša.
Dodal, že na druhej strane rastie uvedomelosť pacientov, ktorí sa infekciou, získanou počas pobytu v zdravotníckom zariadení, cítia poškodení a hľadajú vinníka a príčiny vzniku nemocničnej nákazy. Pracovníci epidemiologických odborov a oddelení RÚVZ usilovne pracujú na vzniku štandardných postupov pri kontrole nemocničného prostredia, čím bude možné objektívne posúdiť úroveň dezinfekcie, bariérovej ošetrovateľskej techniky, sterility, úrovne sterilizácie vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.
Problematikou nemocničných nákaz sa zaoberali aj účastníci IX. Červenkových dní preventívnej medicíny, ktoré sa konali v závere uplynulého týždňa v Brusne. Konštatovali, že najčastejšie sa vyskytujúcou nákazou bol v posledných rokoch v slovenských zdravotníckych zariadeniach Staphylococcus sp., s takmer 24-percentným podielom. Nasledujú Klebsiela sp. s takmer 19 percentami, Pseudomonas sp. s výskytom vyše 14 percent, E coli je zastúpená 11,52 percentami, Proteus sp. s 3,81 percentami a Acinetobacter s 3,02 percentami. Zvyšok tvorili iné nákazy.
Téma nemocničných nákaz je permanentne aktuálna najme kvôli ich potenciálnej nebezpečnosti a v konečnom dôsledku aj ekonomickej náročnosti. Za najúčinnejšiu zbraň v boji proti nim považujú odborníci dôslednú a účinnú prevenciu. Nutný je neustály úzky kontakt s klinickými pracovníkmi a neustále upozorňovanie na chyby v hygienicko-epidemiologickom režime, v dekontaminácii a v celkovej bariérovej ošetrovacej technike.
„Tí, ktorí ošetrujú pacientov, musia vedieť, že keď idú k pacientovi, či od neho, si majú umyť ruky, lebo nimi sa prenáša asi 70 percent nemocničných nákaz. Nutné je používať rukavice, pacientov rozdeľovať na infekčných, málo infekčných či vysoko rizikových, aby personál nechodil od jedného k druhému a ‚nedaroval‘ mu bacily. Účinná a účelová by mala byť aj dezinfekcia a to predovšetkým na oddeleniach anestézie a intenzívnej medicíny a na operačných sálach. Tam treba investovať aj do drahých dezinfekčných prostriedkov. Prax je ale taká, že ak nemocnica nemá dostatok financií, najskôr škrtá výdavky práve na túto oblasť,“ konštatoval Lokša.
Zdroj: TASR