Aj zvieratá žijúce vo voľnej prírode sa chránia pred horúčavami. Tiež majú zvýšený pitný režim. Ľudia im môžu v tomto období pomôcť.

„Snažia sa tráviť denné hodiny v tieni, pokiaľ im to umožňuje ich životné prostredie – les, kríky, vysoká tráva. A tie, ktoré sa neboja vody, sa chodia schladiť do potokov a riek. V tomto období vysokých teplôt prijímajú vo zvýšenej miere aj vodu, takže vyhľadávajú studničky a pramene,“ priblížil Miroslav Saniga, vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied.

Zvieratá vedia na horúčavy primerane zareagovať

Dodal ale, že zvieratá dokážu adekvátne reagovať na podnety z vonkajšieho okolia, v tomto prípade na vysoké teploty. „Ja osobne som zatiaľ nenašiel nejaké skolabované jedince zvierat,“ konštatoval Saniga. Ako pokračoval, zvieratá prispôsobujú svoj denný režim extrémnym teplotám. Aktivita živočíchov s denným režimom sa tak sústreďuje do skorých ranných a neskorých večerných hodín, kedy sa mikroklíma dostane do „znesiteľného“ intervalu, vysvetlil Saniga.

Zvieratá s tmavou srsťou ako medveď či veverica, respektíve vtáky s tmavým perím ako krkavec alebo havran, to majú z tohto hľadiska omnoho náročnejšie ako živočíchy s odtieňom svetlej farby, keďže ich pokrývka tela sa prehrieva do vyšších stupňov, podotkol Saniga.

Človek im môže pomôcť

Zvieratám môžu v extrémne teplých dňoch pomôcť aj ľudia. Vtákom v intravilánoch miest a obcí poskytnutím vody v nádobách, keďže jarky a potôčiky na viacerých miestach povysychali. „Zvieratám pomôžeme aj tým, že sa budeme menej pohybovať v prírode, aby sme ich nevyrušovali a tieto potom nemuseli utekať, čím strácajú v období extrémnych horúčav prepotrebnú vodu.“

Na otázku, či sa v horúčavách mení aj správanie zvierat pri strete s človekom, Saniga uviedol, že teraz aj divo žijúce zvieratá vykazujú známky zvýšenej malátnosti a tiež sa u nich prejavuje vo zvýšenej miere nižšia plachosť.

Foto: ilustračné