Zaujímavá premiéra v Štátnej opere: Tešte sa na skutočný bonbónik
Pod Urpínom si môžete užiť nevšedný umelecký zážitok. Počas tanečného večera troch choreografov čaká na návštevníkov spleť rôznorodých pocitov, vyjadrených pohybom.
Tanečný večer troch choreografov – Borisa Nebylu, Igora Vejsadu a Lacka Cmoreja – a troch samostatných diel ponúkne banskobystrická Štátna opera milovníkom tohto druhu umenia v prvej premiére v sobotu, druhá sa uskutoční v pondelok. V tanečnom trojtitule sa predstaví baletný súbor opery. Ako v utorok na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici povedala dramaturgička Alžbeta Lukáčová, tanečné diela neuvádzajú každú sezónu a sú skôr bonbónikmi v dramaturgii opery.
Bez konkrétneho deja a s pocitmi, vyjadrenými tancom
Balet Štátnej opery totiž nefunguje ako samostatné teleso, ale ide o služobný balet, ktorý má účinkovať v operetných či muzikálových predstaveniach. Balet bol však podľa Lukáčovej od vzniku Štátnej opery zaujímavý tým, že od začiatku mal samostatné predstavenia, aj keď to nepatrí medzi jeho základné povinnosti. „Všetky tieto diela, ktoré budú mať premiéru v sobotu, vlastne nie sú dejové. Sú to tanečné predstavenia, ktoré neilustrujú nejaký konkrétny dej, sú to skôr pocitovo-pohybové záležitosti,“ povedala Lukáčová.
Biele sny je dielo súčasných skladateľov, japonského autora Ryuichiho Sakamota a moravského skladateľa Martina Adamusa. Biele sny vznikli na základe inšpirácie Vejsadu, ktorý bol špičkový baletný interpret a pôsobil po celom svete, teda aj v Japonsku. Tu ho inšpirovala japonská spoločnosť a japonské divadlo, na základe čoho sa rozhodol vytvoriť samostatné tanečné dielo. Tento tanec podľa slov dramaturgičky stojí na kontrastoch európskej hudobnej a tanečnej tradície a veľmi starobylej tradície japonského divadla a vôbec japonskej kultúry predcisárskeho a cisárskeho obdobia.
Dielo, ktoré počas premiéry spôsobilo škandál
Faunovo popoludnie (Claude Debussy) je ďalším z diel. Z hudobného hľadiska ide o prelomové dielo, lebo sa podľa Lukáčovej hovorí, že je medzníkom medzi romantickou hudbou 19. storočia a rôznymi hudobnými modernými smermi 20. storočia. Faunovo popoludnie je o dojme – budí dojem sparného popoludnia, keď Faun odpočíva a trávi čas čakaním na ženské mýtické bytosti, pričom hrá na strunový lutnový nástroj. Tento dojem sa pokúsil pretaviť ďalší choreograf Nebyla.
„Hlavným zastrešujúcim názvom celého tanečného trojvečera je Svätenie jari (Igor Stravinskij),“ povedala Lukáčová. Ako choreograf sa predstavil Cmorej. Svätenie jari je dominantné dielo nielen svojou dĺžkou, ale aj významom, lebo v čase premiéry spôsobilo v Paríži obrovský škandál, priblížila. Skladateľ totiž prišiel s výrazovými prostriedkami, ktoré boli dovtedy neprijateľné. „Dielo má veľmi dobre prepracovanú hudobnú logiku a Stravinskij tentoraz potláča aj melódiu, aj harmóniu a stavia na rytme,“ povedala Lukáčová. Námet podľa jej slov akoby znázorňuje obetu ľudskej bytosti, aby odišla zima a zlo a prišlo leto a prosperita.
Foto: ilustračné