Michal Majer Rôzne

Zaniknuté bašty mestského opevnenia II.

Včera sme vám priniesli prvú časť článku, v ktorom boli predstavené niektoré z dnes už neexistujúcich bášt mestského opevnenia. Tých bolo celkovo 18, no do dnešných dní sa ich zachovalo len sedem. Dnes vám ponúkame pokračovanie príbehu o zaniknutých

Najvýchodnejšie položenou baštou bola Krajčírska, v XVII. storočí nazývaná Gombikárska. Stála na terase nad riečnym oblúkom Hrona, v dvornom trakte dnešného domu č. 34 v Hornej ulici. Od nej múr opevnenia smeroval kolmo na Hornú ulicu, k rovnomennej mestskej bráne. Od Hornej brány opevnenie pokračovalo nezmeneným smerom k dodnes jestvujúcej Šusterskej bašte, stojacej za bývalým kinom Hviezda. Obranný mestský múr od Šusterskej bašty pokračoval západným smerom ku hradnému areálu, kde sa napájal na Pisársku (Gallovu) baštu. Tu stoja aj ďalšie dve už spomínané bašty: Banícka a Farská.

Súčasťou opevnenia hradu boli aj Ondrejova a Mühlsteinova bašta, ktoré však už dnes neexistujú. Od Farskej bašty pokračuje dodnes zachovaný mestský múr severným smerom, k dnes už nejestvujúcej Zlatníckej bašte, ktorú asanovali medzi rokmi 1934–1936. Bašta mala tvar zrezanej pyramídy, no jej pôdorys netvoril štvorec, ale nepravidelný lichobežník. Bola ukončená strechou ihlanovitého tvaru. V systéme opevnenia mesta bola jeho najvyššie položenou baštou. Poslednou – jedenástou baštou z tých, ktoré už neexistujú, bola bašta situovaná v dvorných traktoch Dolnej ulice. Dnes ju uvádzame pod názvom „Bašta s neznámym názvom III.“. Stála v hĺbke parcely dnešného domu č. 14, resp. 16. Pripájali sa na ňu dva vnútorné úseky opevnenia mesta. Jeden smerujúci od Striebornej brány a druhý vychádzajúci od Novej (Kožušníckej) bašty. Bašta s neznámym názvom III. bola jednou z prvých, ak nie úplne prvá, ktorú asanovali, resp. prebudovali na iný účel. Nenachádza sa ani v najstaršom zozname z konca XVII. storočia.

V štyroch zachovaných súpisoch bášt nachádzame aj ich ďalšie názvy, no tie sa však dnes nedajú priradiť ku žiadnej z nich. Ako vyplýva aj z iných archívnych prameňov, „patronát“ nad jednou baštou mali neraz dva, v niektorých prípadoch i tri remeselné cechy. V súpise spred roku 1700 sa spomína aj Klampiarska bašta, v zozname z roku 1712 sa nachádzajú aj bašty Stolárska, Prachárska, Remenárska, Murárska, Pivovarnícka, Medovnikárska, Vreckárska, Tkáčska, Kováčska a Kramárska. V súpise vyhotovenom po augustovom požiari v roku 1761 medzi vyhorenými baštami sa spomínajú aj Mlynárska, Košikárska, Garbiarska a Povraznícka bašta.

Ján Baláž

Ďalšie zaujímavé príbehy z histórie Banskej Bystrice si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon.

www.permon.eu

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM