Michal Majer Rôzne

Zaniknuté bašty mestského opevnenia I.

Celý bývalý obranný systém Banskej Bystrice po jeho dobudovaní pozostával z 18 bášt. Z nich sa do súčasnosti zachovalo sedem. K ostatným jedenástim, dnes už nejestvujúcim baštám sa zachoval rôznorodý archívny materiál. O niektorých vieme pomerne veľa

K niektorým baštám, ktoré boli asanované v prvej polovici minulého storočia, existuje aj fotodokumentácia (Horná komorská a Mühlsteinova bašta), no pri ostatných máme k dispozícii len plány, na ktorých je zaznačená ich poloha, prípadne pôdorys. V uplynulých štyroch storočiach sa menili aj názvy bášt. V archívnych materiáloch sa nachádzajú štyri „zoznamy“ bášt (z konca XVII. storočia, z rokov 1703, 1712 a z jesene roku 1761), v ktorých sú zaznamenané ich vtedajšie názvy. Najúplnejšie sa javia dva zoznamy: z roku 1712 a najstarší z konca XVII. storočia.

Ten začína opisom najvyššie položenej bašty (Zlatníckej) a pokračuje ďalšími názvami bášt v poradí, v akom stáli po obvode mestského opevnenia (proti smeru hodinových ručičiek). Z tohto súpisu sa dozvedáme i úplne nové názvy bášt, väčšina ktorých bola pomenovaná po remeselných cechoch. Príslušníci cechov sa podieľali na ich výstavbe a v prípade potreby tvorili aj obrannú posádku. Z dnes existujúcich siedmych bášt malo päť zhodné pomenovanie, aké používame i dnes: Mäsiarska, Šusterská, Pisárska (Gallova) Banícka a Farská. Názov ďalších dvoch bol odlišný. Pre baštu, ktorá stojí v Katovnej ulici, a ktorú dnes nazývame „Bašta pri Lazovnej bráne“ používali názov Debnárska, ale aj Nožiarska (v rokoch 1703 a 1712) a baštu, ktorá stojí za záhradnou reštauráciou Iskra, ktorej dnes používaný názov je Pekárska, resp. Čižmárska, koncom XVII. storočia nazývali Zámočnícka.

Najdlhší úsek opevnenia sa nachádzal na severozápadnej strane mesta, na dnešnej Fortničke, ktorého súčasťou boli aj tri bašty. Dnes ich nazývame Nová, Bašta neznámeho názvu I. a II.. Koncom XVII. storočia Novú baštu, ktorá ešte po roku 1914 stála približne 50 metrov od dnešného pohostinstva Bystrička, nazývali Kožušníckou a ďalšie dve bašty niesli názvy Sedlárska a Krajčírska. Tento úsek opevnenia sa na konci Dolnej ulice napájal na mestskú bránu rovnomenného pomenovania. Vedľa nej, približne 30 metrov, stála bašta kruhového pôdorysu, dnes nazývaná „pri Dolnej bráne“ Pred rokom 1700 mala názov Klobučnícka bašta. Od nej pokračoval múr opevnenia východným smerom. Na tomto úseku boli vybudované tri bašty: Dolná, Horná komorská a Mäsiarska, ktorých pomenovania sa zachovali dodnes. Od Mäsiarskej bašty pokračovalo opevnenie k už spomínanej Zámočníckej bašte, ktorú dnes nazývame Pekárskou, resp. Čižmárskou.

Ján Baláž

Zajtra vám prinesieme pokračovanie príbehu o zaniknutých mestských baštách

Ďalšie zaujímavé príbehy z histórie Banskej Bystrice si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon.

www.permon.eu

Tento článok nie je možné komentovať.

Rýchle správy

Najčítanejšie