Žalostné osudy banskobystrických fontán
V Banskej Bystrici sa nachádza viacero fontán, či už v centrálnej časti, alebo na sídliskách. Keby sme ich všetky zrátali, dostali by sme sa k číslu 30, možno i viac. No ak by sme sa na ne pozreli bližšie, mnohé sú, bohužiaľ, v neutešenom stave, ak v
Najznámejšou fontánou Banskej Bystrice je samozrejme tá, ktorá krášli jeho hlavné námestie. Nebudeme zachádzať do dávnej histórie, „obzrime“ sa len za jej najnovšou variantou, ktorú všetci dobre poznáme. Jej základ pochádza z roku 1895, kedy dalo mesto na tomto mieste vybudovať malé jazierko kruhového pôdorysu s vodometom uprostred. V roku 1898 po obvode jazierka vysadili trávnik, ktorý ohradili vkusnou liatinovou ohradou. V strede jazierka, okolo samotného vodometu, začali postupne dokladať travertínové kamene. V roku 1912, keď bolo mesto už niekoľko rokov elektrifikované, prerobili aj fontánu na elektrický pohon. V roku 1928 kamene, ktoré obklopujú vodomet, dosiahli konečnú výšku – podobu, tak ako ich môžeme vidieť i dnes. V tom istom roku zhotovil správca mestského gazdovstva aj jej farebné osvetlenie (za odmenu 3000 Kč). Už v tomto období boli po celom obvode okolo fontány do kruhu umiestené lavičky. Zásadnou vizuálnou zmenou bolo vybudovanie pomerne rozľahlého trávnika obdĺžnikového pôdorysu, ktorý dopĺňala kvetinová výsadba. Tento projekt mesto zrealizovalo v 2. roku existencie I. slovenského štátu. Ďalšia zmena sa uskutočnila v roku 1994, pri premene námestia na pešiu zónu. Vtedy trávnik okolo fontány odstránili. Naposledy bola táto fontána rekonštruovaná len nedávno. Došlo k výmene strojovej časti, nainštalovaniu ďalšieho osvetlenia a ozvučeniu fontány.
V centre mesta, pred budovou banky Dexia (niekdajšia kaviareň Bystrica – Hungária) sa v parčíku trojuholníkového pôdorysu nachádza ďalšia fontána, ktorá je však už viac rokov nefunkčná. Pôvodný parčík s malou fontánou zriadili dva roky po dokončení budovy vtedy nájomného domu Mestskej sporiteľne, v roku 1898. Už rok predtým (15.9. 1987) v budove otvorili kaviareň a reštauráciu. V parčíku vysadili viaceré ozdobné dreviny, najmä orgován, ktoré sa po niekoľkých rokoch rozrástli a vytvorili tak príjemné zátišie, prakticky v strede Hornej ulice. V prvej polovici 40. rokov orgovány vyrúbali a parčík približne o tretinu dĺžky rozšírili – zväčšili. Na prelome 50. a 60. rokov v jeho najširšej časti vybudovali novú fontánu, ktorej nefunkčný skelet tu stojí dodnes.
V Národnej ulici sa nachádza ďalšia fontána, ktorá sa však fontánou už ani nedá nazvať. Je umiestnená na betónovej ploche kruhového pôdorysu. Kedysi tu však stála architektonicky vydarená a esteticky príťažlivá fontána, ktorú „zlikvidovali“ v roku 1969. Postavili ju v polovici 30. rokov minulého storočia, keď mesto v tejto časti ulice zriadilo malý parčík. Základ fontány tvoril betónový monolit s kruhovým priemerom. V roku 1937, na návrh miestneho architekta, ktorého meno nepoznáme, fontánu dobudovali – doplnili ju o stupňovito umiestnené biele (mliečne) sklá, ktoré aj farebne osvetlili. Spomínaný „neznámy“ architekt sa údajne inšpiroval fontánou na svetovej výstave v Paríži, ktorej zmenšenú podobu premietol do svojho návrhu pre Národnú ulicu. Chod fontány bol „naprogramovaný“ tak, že sa v pravidelných niekoľko sekundových intervaloch striedali rôzne variácie jej farebného osvetlenia. Táto vydarená, Bystričanmi obdivovaná a obľúbená fontána existovala vyše 30 rokov. V lete roku 1969, keď v neďalekej Novej ulici odovzdávali novovybudovaný Pamätník – múzeum SNP, prestavali – zrušili aj fontánu v Národnej ulici. Nahradili ju „zostavou“ niekoľkých kamenných hríbov, z ktorých stredu vytekala voda.
Takzvaná fontána v Národnej ulici nie je jediná, ktorú postihol takýto nežičlivý osud. Aj v parčíku pred poliklinikou, priamo pred Mestským úradom, ešte pred pár rokmi stála vcelku vydarená a hlavne fungujúca fontána. Dnes sú na jej mieste položené len akési drevené debny naplnené zeminou. Celkový dojem z nášho mesta si nevytvárame len my, domáci, ale aj početní (i zahraniční) návštevníci. Mozaiku vnemov a pocitov z návštevy Banskej Bystrice im iste nevylepšia nefungujúce fontány, alebo ich náhrady, z ktorých niektoré sa fontánami ani nedajú nazvať.
Ján Baláž Foto: Súkromný archív autora
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon