Vraždy zo cti či konšpiračné teórie. V Bystrici otvoria pálčivé témy súčasnosti
Ako vznikajú konšpiračné teórie a prečo sú populárne? Ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti?
Pri príležitosti prestížnej medzinárodnej konferencie Globsec Bratislava Forum sa na verejné debaty Globsec City Talks môžeme tešiť aj v Banskej Bystrici. Uskutočnia sa v stredu, 24. mája 2017 o 17:00 v CNK Záhrada. „Prostredníctvom nich sa bude môcť verejnosť porozprávať s odborníkmi o pálčivých témach súčasného diania, ako napríklad vplyv konšpiračných teórií na občiansku spoločnosť, ale aj dozvedieť sa niečo viac o paradoxoch súčasného Turecka. Súčasťou večera bude aj filmové premietanie. Vstup na podujatie je voľný, ale z kapacitných aj bezpečnostných dôvodov je potrebné registrovať sa vopred,“ uviedla Dominika Mojžišová z kancelárie primátora.
„Ako vznikajú konšpiračné teórie a prečo sú populárne? Ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Hovoriť sa bude aj o takýchto závažných, no zaujímavých otázkach. Na Globsec City Talks vystúpia zaujímaví hostia, ktorí sa so podelia o svoju bezprostrednú skúsenosť s aktuálnymi témami. Diváci môžu získať hlbší prehľad o súčasných otázkach, porozprávať sa s odborníkmi a spoznať ďalších aktívnych ľudí,“ pokračovala.
„Konšpiračné teórie vznikajú práve tam, kde sa objavujú tzv. biele miesta poznania a kde jednoduché vysvetlenia komplikovaných problémov oslovujú masy ochotné prijať alternatívne fakty. Ako vysvetliť tieto fenomény, objasní aj expertka na strategickú komunikáciu Ivana Smoleňová z Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií. Druhým lákadlom bude diskusia s poľským novinárom, publicistom a autorom knihy Vrah z mesta marhúľ Witoldom Szabłowskim,“ dodala Mojžišová so slovami, že patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov mladej generácie poľskej reportážnej školy a k jeho osudovým témam radíme najmä Turecko, kde študoval a istý čas aj žil.
Program doplní premietanie dokumentárneho filmu Múry. Režiséri Pablo Iraburu a Migueltxo Molina v ňom prepájajú osudy ľudí z opačných strán hraníc medzi Mexikom a USA, Španielskom a Marokom, Juhoafrickou republikou a Zimbabwe. Vydarený filmársky experiment ponúka viac než len intímne portréty ľudí. Zároveň skúma múry ako fenomén súčasnosti.
Foto: ilustračné
