Vďaka Cesnakovi Bystrica skutočne rozkvitla: Rozsvietili sa domácnosti aj ulice
Jednou z veľkých postáv novodobej Banskej Bystrice je určite aj Július Cesnak. Ako najdlhšie pôsobiaci mešťanosta výrazne pohol s rozvojom mesta pod Urpínom.
Július Cesnak sa narodil (1863) aj umrel (1933) v Banskej Bystrici. Po maturite na gymnáziu v roku 1882 sa stal zamestnancom mestského úradu. 19. máj 1893 bol jednomyseľne zvolený za mešťanostu Banskej Bystrice. Túto funkciu ku spokojnosti občanov zastával neuveriteľných 20 rokov a stal sa historicky najdlhšie úradujúcim mešťanostom Banskej Bystrice.
Pôsobil vo funkcii dočasného predsedu a podpredsedu Banskobystrickej historickej a archeologickej spoločnosti, založenej na podporu a rozvoj Mestského múzea. Počas výkonu svojej funkcie sa výraznou mierou pričinil o rozkvet mesta.
Kamenná dlažba, javory či kvitnúci park
Zaslúžil sa o vybudovanie mestského vodovodu a kanalizácie, rozšíril uličnú sieť a ulice v meste dostali kamennú dlažbu. Vysadené na nich boli nízke guľovité javory. Cesnakovo estetické cítenie sa prejavilo v premene polovičného pasienku na kvitnúci park, v zriadení niekoľkokilemtrových serpentínových chodníkov na Urpíne, vodostrekov uprostred kvetinových záhonov a výstavbe Hronského nábrežia.
V roku 1911 v meste založil spolok milovníkov kvetín „Hortenzia“, predsedom ktorého bol až do jeho zániku v roku 1922. Veľké zásluhy mal aj v oblasti vzdelávania, propagácie kultúry a histórie mesta. Stál pri zrode Meštianskej chlapčenskej školy, Vyššej obchodnej školy, Priemyselnej odbornej školy kovorobnej, Školy pre ženské povolania zameranej na vedenie domácnosti. Napomohol k výstavne novej budovy Katolíckeho vyššieho gymnázia, k premene Evanjelického nižšieho gymnázia na Vyššie gymnázium a zabezpečil prístavbu Mestského domu.
Riešil aj problematiku mestských žobrákov
Veľkú pozornosť venoval reorganizácii mestského lesného hospodárstva podľa najmodernejších odborných metód, pretože toto bolo hlavným zdrojom príjmov mesta. Záslužným činom bolo postavenie mestskej hydroelektrárne, ktorá umožnila osvetlenie domácností i ulíc mesta, ako aj modernizáciu a rozvoj podnikov. Usiloval sa aj o vybudovanie železničného prepojenia Banskej Bystrice s Ružomberkom a neskôr s Dolnou Štubňou.
V ťažkých vojnových rokoch podporoval rozvoj zdravotníctva a zabezpečoval zásobovanie občanov potravinami. V sociálnej oblasti riešil problematiku mestských žobrákov, pričinil sa o založenie chudobinca, vývarovne, verejných kúpeľov pre nižšiu vrstvu obyvateľov a organizoval zbierky na pomoc chudobným.
Meno Júliusa Cesnaka niesla aj nadácia, ktorej mestská rada odsúhlasila základinu 20 000 Kč. Úroky z nej sa používali na podporu mladých nadaných Banskobystričanov, vrátane vysokoškolákov. Tí získali možnosť štúdia v zahraničí a takto získané vedomosti a znalosti využiť v prospech rozvoja hospodárstva a priemyslu Banskej Bystrice. Funkcie mešťanostu sa napokon vzdal. Zomrel vo veku 71 rokov a je pochovaný v rodinne hrobke na banskobystrickom evanjelickom cintoríne.
Zdroj: Burkovská, K. in Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica 1, 2012