Unikátny Špaňodolinský vodovod
V kultúrnom dedičstve Banskej Bystrice a jej okolia majú významné miesto aj rôzne technické pamiatky, ktoré sa nachádzajú najmä v okolí Španej Doliny. Vznikli ako súčasť predindustriálnej banskej ťažby a spracovania metalických rúd. Medzi najpozoruho
V horských terénoch bolo zachytávanie a využívanie vody spojené s budovaním tajchov, vodných nádrží, náhonov a zložitých vodovodných systémov. Známe a atraktívne banskoštiavnické tajchy majú pri Banskej Bystrici starší, dávno zaniknutý a skoro už aj zabudnutý, rovnako významný proťajšok – sústavu banských vodovodov v Starohorských vrchoch. Boli to povrchové vodné náhony vo forme zemných jarkov alebo drevených žľabov. Sústavu tvorili štyri osobitné, no vzájomne prepojené vodovody: starohorský, richtárovský, piesocký a špaňodolinský. Celková dĺžka sústavy, ktorá nie je celkom preskúmaná, sa odhaduje na 50 – 60 km.
Najvyššie položený, najdlhší a najdôležitejší bol Špaňodolinský banský vodovod. Vznikol po etapách od polovice 16. storočia a bol funkčný až do začiatku 20. storočia. Privádzal vodu z prameňov pri Donovaloch a neskôr až spod severných svahov Prašivej v Nízkych Tatrách. Na historickej mape z roku 1764 vyznačený hlavný prívod vodovodu meria 13 174 siah, čo zodpovedá vzdialenosti 28,4 km. Jeho trasa vedie v mimoriadne členitom, prevažne zalesnenom teréne v nadmorskej výške 810 až 1 140 m. Celková dĺžka vodovodu aj s rozvádzacími jarkami k šachtám okolo Španej Doliny dosahovala až 42 km. Historický význam Špaňodolinského vodovodu nespočíva len v tom, že do zavedenia parných strojov podmieňoval možnosť a rozvoj banskej ťažby, ale aj v tom, že doteraz ukazuje dômyselnosť a technickú zdatnosť jeho budovateľov a prevádzkovateľov. Svedčí o tom skutočnosť, že vodovod bol funkčný skoro 400 rokov. Jeho extrémna poloha a konštrukčná jednoduchosť prispeli k tomu, že za necelé storočie sa vodovod stratil nielen z obrazu krajiny, ale začal odchádzať aj z povedomia spoločnosti.
Aby sa tak naozaj nestalo, v roku 2000 vzniklo v Banskej Bystrici Občianske združenie Nový Kumšt, ktoré začalo s identifikáciou vodovodu v teréne a vypracovalo štúdiu Plán využitia historického špaňodolinského vodovodu pre turizmus. V tomto dokumente je navrhnutý spôsob obnovy a sprístupnenia trasy vodovodu a jeho prezentácie ako špecifického produktu poznávacieho turizmu. Na najzaujímavejších úsekoch trasy boli navrhnuté terénne expozície vodovodu. Sú to miesta, kde bude časť vodovodu rekonštruovaná a bude tu aj infopanel, drevená plastika žľabiara a prístrešok pre oddych návštevníkov a prechádzajúcich turistov. Prvé takéto miesto na Špaňodolinskom banskom vodovode bolo vybudované nad Starými Horami v lokalite Izbica pri Jelenskej skale. Vybavenosť tohto návštevného miesta pozostáva z repliky kresaných žľabov v dĺžke asi 30 metrov, sčasti uložených na kamennom múriku a sčasti na povrchu terénu s viditeľným ohybom trasy, ďalej z veľkého informačného panelu, drevenej plastiky „žľabiara“ v skutočnej veľkosti s „kresačkou“ v rukách a z dreveného oddychového prístrešku. V blízkosti sa nachádza aj pôvodný informačný panel náučného chodníka Správy NAPANT.
Návštevné miesto projektoval Ing.arch. M. Santoris, finančne zabezpečili Lesy SR, š. p. Banská Bystrica, drevenú plastiku vyhotovil J. Štric zo Španej Doliny. Práce koordinovalo Občianske združenie Nový Kumšt Banská Bystrica. Účinnú pomoc pri tvorbe návštevného miesta poskytli OLZ Slovenská Ľupča, Lesná správa Staré Hory a Správa NAPANT. Lesom SR š. p. bolo odovzdané 14. novembra 2006. Aj keď toto miesto nepatrí medzi ľahko prístupné a jeho návšteva musí byť spojená s pešou túrou, prípadne cyklotúrou, výlet k nemu je nevšedným zážitkom a prenesie vás na chvíľu do čias, keď ešte tento technický unikát skutočne fungoval.
Milan Žuffa – Ellek, Július Burkovský Foto: forestportal.sk
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice a jej okolia si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon.