Unikátna výstava v Tihányovskom kaštieli
Až 2000 druhov motýľov a motýlích kukiel si v týchto dňoch môžu pozrieť návštevníci Stredoslovenského múzea v Tihányovskom kaštieli. Ide o časť zbierky, ktorú viac ako 50 rokov zveľaďoval a neustále dopĺňal významný slovenský lepidopterológ Ján Patoč
„Celá jeho zbierka obsahuje takmer 30 tisíc kusov motýľov, v ktorej je zastúpených približne 80 percent všetkých druhov motýľov žijúcich na Slovensku. V múzeu máme len významnejšie čeľade, medzi inými aj typový materiál. Ide o exempláre, ktoré objavil sám pán Patočka a podľa nich potom ďalší vedci popísali nové druhy motýľov,“ predstavuje výstavu Elena Martincová zo Stredoslovenského múzea a pokračuje: „Patočka sa venoval hlavne nočným motýľom, študoval ich vývoje štádiá. Bol takisto celosvetovo uznávaným odborníkom na určovanie nedospelých štádií kukiel a húseníc motýľov, ktoré máme takisto v tejto zbierke.“
Slávnostného otvorenia výstavy sa zúčastnila aj rodina jej autora, medzi ktorou nechýbal ani Patočkov syn Ján. „Na otca som nesmierne hrdý. Často som s ním chodieval na lov a neskôr sa k nám pridala aj moja manželka. Spoločne sme chytali motýle a skúmali ich, bola to nesmierne zaujímavá práca,“ priznal sa Ján Patočka mladší, ktorý mal už odmalička zvládnutú techniku chytania motýľov a otcovi dokonca zostrojil aj niekoľko vynálezov. „Motýle sme chytali počas dňa do sieťky a cez noc na svetlo. Otec mal z Nemecka dovezenú petrolejovú lampu, ale ja som mu zhotovil „neónku“ s lepšou intenzitou svietenia. Postup bol potom jednoduchý. Cez stenu bola prehodená biela plachta, aby bol odraz svetla ešte lepší. Žiarovka sa jednoducho zapla a už ste len čakali na motýle.“
Na tohto významného slovenského vedca si zaspomínal aj jeho dlhoročný kamarát a spolupracovník Ján Kulfan zo Slovenskej akadémie vied. „Bol chodiacou encyklopédiou. Mal obrovské znalosti pokiaľ išlo o motýle, ale aj ostatné druhy hmyzu. Pri určovaní druhov nemusel vôbec otvárať určovacie kľúče. Na motýľa sa pozrel za letu a presne vedel čo je to za druh a z ktorej lokality pochádza,“ povedal úprimne. S docentom často chodili aj do terénu, odkiaľ si priniesli viacero úsmevných príhod. „Raz sme chytili do sieťky motýľa, no nechcel v nej zostať, a tak pán docent švihol sieťkou a rozbil mi pritom ústa,“ smeje sa Kulfan, ktorého Patočka ani nepoľutoval. //„Povedal len – kvôli motýľom musí vedec aj niečo vytrpieť!“ //
moo
