Tip na víkend – Görgeyho tunel
Tento týždeň zavítame v potulkách po zaujímavostiach nášho regiónu do Kremnických vrchov. Neďaleko rekreačného strediska Skalka sa totiž nachádza technická pamiatka, ktorá zohrala v histórii Banskej Bystrice viackrát významnú úlohu. Návštevníci prich
Görgeyho tunel je dobre dostupný z dvoch východiskových bodov. Prvým je Chata nad Tajovom, odkiaľ vedie zeleno značený turistický chodník smerom na Králiky. Asi v prvej tretine cesty sa nachádza rázcestie Tichá, kde odbočíme na žlto značený chodník, ktorý nás po vrstevniciach dovedie priamo k tunelu. Druhou možnosťou je štart výletu v rekreačnom stredisku na Králikoch, odkiaľ vedie modro značená turistická trasa na Bystrické sedlo. Z neho potom pokračujete po hrebeni smerom ku Skalke. Stále sa držíte červenej značky, ktorá vás dovedie až k tunelu. Táto trasa je náročnejšia ako prvá, najmä kvôli veľkému stúpaniu do Bystrického sedla.
Görgeyho tunel sa nachádza v nadmorskej výške 1150 metrov, má dĺžku okolo 30 metrov, vysoký a široký je okolo dvoch metrov. V rokoch 1955–1997 bol zasypaný, teraz sa ním dá prejsť na kremnickú stranu. Jeho vybudovaním v 14. storočí vznikla najkratšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Predpokladá sa, že bol vybudovaný Thurzovsko-Fugerovskou spoločnosťou a cesta slúžila na prepravu medi a striebra z hút v Bystrici a Tajove do kremnickej mincovne. Tomuto cieľu slúžil celé storočia, ale boli obdobia, keď poslúžil aj pri rôznych mierových a vojnových udalostiach. Veľmi často ho využívali pútnici pri náboženských oslavách, napríklad pri púťach na Staré Hory. Tunel využil aj rakúsky cisársky generál Schlick, keď unikal pred Kurucmi v roku 1703 a pravdepodobne mu zachránil život. Neskôr ním prechádzali aj budúci rakúsko-uhorskí cisári Jozef II. s bratom Leopoldom pri ich návšteve oblasti v roku 1764.
Najdramatickejšie bol tunel využitý počas revolučných bojov v rokoch 1848–1849, keď sa maďarská armáda dostala do obkľúčenia cisárskymi vojskami v Kremnici a generál Artur Görgey, ktorý ju viedol, sa rozhodol pre jediný možný únik cez Skalku. Bolo to v zime za veľmi ťažkých poveternostných podmienok (zima, sneh, fujavica). Tunel musel najskôr spriechodniť a tak sa dostať na bystrickú stranu. Zbrane, najmä kanóny, ťahali ľudia. Niektoré vozy aj s koňmi sa ocitli na dne priepasti. Údajne zachraňoval uhorský národný poklad, isto však mal aj zlato a striebro z kremnickej mincovne. Podľa týchto udalostí má aj meno. V minulosti tu bola osadená aj pamätná tabuľa pripomínajúca tento prechod, ale našich čias sa nedožila.
Tunel bol využitý aj v druhej svetovej vojne, keď v októbri 1944 cez tunel zachránili kremnickí minciari zlatý poklad. Previezli ho do Banskej Bystrice a odtiaľ bol letecky dopravený do Moskvy. Po vojne sa stal základom zlatého pokladu Československa. Poklad obsahoval 183 kilogramov zlata, 4534 kilogramov striebra a ďalšie drahé kovy.
Autor: Richard Kafka, Michal Majer