Spoveď top lekára z Rooseveltky: Toto ma v Banskej Bystrici mimoriadne mrzí...

Patrí k trom bystrickým lekárom, ktorí sa umiestnili v druhom ročníku projektu s názvom TOP Lekári na Slovensku medzi najlepšími. Zoznam nominovaných lekárov vznikol na základe výberu, na ktorom sa podieľali hlavní odborníci ministerstva zdravotníctva z jednotlivých špecializácií.

• Ako vnímate vaše zaradenie medzi najlepších doktorov na Slovensku?

Výsledok hlasovania odborníkov ma, samozrejme, potešil. Vnímam ho ako ocenenie svojej práce aj pracoviska, kde pôsobím. Domnievam sa však, že do povedomia odbornej verejnosti som sa dostal ani nie tak bezprostrednou prácou pri pacientovi, ako skôr svojimi odbornými aktivitami, prednáškovou a publikačnou činnosťou. Snažím sa v nich pohybovať nielen v teoretickej rovine naučených informácií, ale aj zužitkovať svoje dlhoročné praktické medicínske skúsenosti. Na druhej strane však ocenenie vo mne vyvoláva aj veľmi zmiešané pocity. Prichádza v období, kedy sa za hlavné kritériá kvality práce (aj v medicíne) pokladajú rýchlosť a čím nižšie náklady. Dôraz na kvalitu a dôkladnosť vyšetrení, ktoré sú mojím krédom, sú často v protiklade s týmto trendom.

• Aké to môže mať podľa vás praktické následky?

To, čo sa dá ekonomicky pomerne ľahko vyčísliť, sú priame a bezprostredné náklady na liečbu. Existujú však aj nepriame náklady (práceneschopnosť či znížená pracovná výkonnosť, záťaž rodiny chorobou či invalidizácia rodinného príslušníka, náklady na návštevy pohotovosti a mnohé ďalšie), ktoré sa však už sledujú ťažšie. Je známe, že nepriame náklady na zdravotnícku starostlivosť mnohokrát prevyšujú priame náklady. Zdanlivo rýchla a lacná liečba nemusí byť pre spoločnosť ani pre konkrétneho človeka vždy tým najekonomickejším a najlepším riešením. Vyspelé krajiny to vedia a dokážu to aj posúdiť a správne ohodnotiť. My sme však v situácii, keď diktátom sa stáva bezprostredný zisk (alebo úspora). Čo bude zajtra, o rok, o desať rokov, to už málokoho zaujíma.

• Skúste našim čitateľom načrtnúť vašu cestu k tomuto povolaniu.

Medicínu som vyštudoval na lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení štúdia som začal pracovať ako internista v okresnej nemocnici v Dolnom Kubíne. V tom čase na Orave chýbali viacerí lekári a tak som mal možnosť v rámci zastupovania vyskúšať si rôzne pozície: obvodného lekára, závodného lekára, lekára v komisii pri odvode brancov a iné. Tiež som mal možnosť spoznať ako lekár rôzne kúty Oravy – od okresného mesta Dolný Kubín až po lazy pod Babou horou. Vyskúšal som si medicínu nielen vo veľkej nemocnici, ale aj s lekárskym kufríkom na samote. Neskôr som sa dostal do Banskej Bystrice, kde pôsobím už tridsať rokov. Tu som sa špecializoval v odbore alergológia a klinická imunológia.

• …o čo vlastne konkrétne ide?

Medicínska špecializácia alergológia a klinická imunológia predstavuje hraničný odbor, ktorý rieši rôzne ochorenia na pomedzí viacerých medicínskych odborov (pneumológia, infektológia, dermatológia, reumatológia a mnohé iné). Poruchy imunity hrajú úlohu pri veľmi mnohých ochoreniach, ktoré riešia patriční špecialisti a imunológ je skôr v akejsi poradnej úlohe (konziliár). Medzi poruchy imunity patria aj alergie, ktoré predstavujú našu hlavnú náplň. Dnes sme svedkami priam epidémie alergií – v súčasnosti sa počet alergikov v populácii vo vyspelých krajinách blíži k 40%. Náročnosť odboru zvyšuje lavínovité pribúdanie nových poznatkov na jednej strane a obmedzené praktické možnosti ich uplatnenia na strane druhej. Inou kapitolou je ohodnotenie našej práce v štruktúre slovenskej medicíny, ktoré nezohľadňuje kumuláciu najzložitejších prípadov na vyšších pracoviskách, ktoré si vyžadujú viac času aj nákladov. Paradoxne sme tak v situácii, keď pracoviská, ktoré riešia najťažšie prípady sa stávajú pre nemocnice stratovými a sú hodnotené ako neefektívne…

• Ako sa cítite v Banskej Bystrici? Čo na nej obľubujete?

Na Banskej Bystrici sa mi páči kombinácia historického dedičstva so súčasnosťou. Historické námestie a priľahlé ulice v Banskej Bystrici sa, našťastie, vyhli smutnému osudu centier viacerých slovenských miest, kde sa vybúrali celé časti miest a nahradili sa prefabrikovanými hranolmi. Takýmto beznádejným príkladom je môj rodný Ružomberok, kde brutálna prestavba centra mesta v sedemdesiatych rokoch aj zúfalé architektonické počiny v posledných rokov dokonali dielo skazy. Aj keď bystrickí architektonickí puristi majú určite mnohé výhrady, osobne napríklad nové námestíčko na Huštáku, či snáď aj kontroverznú Európu vybudovanú na zbúranisku pri diaľničnom viadukte beriem na milosť. Čo ma však v meste mimoriadne mrzí, je osud radvanských kaštieľov: Bárczyovský kaštieľ v troskách ako brloh bezdomovcov, Radvanskovský kaštieľ s nejasnou budúcnosťou. O krásnej prírode v okolí Bystrice sa snáď ani nemusím zmieniť, osobitne si užívam cyklotrasy, či už na Vlkanovú alebo na druhú stranu cez Šalkovú do Driekyne.

• Čo vás najviac teší na vašej práci?

Osobný kontakt s ľuďmi a vďaka od pacientov, ktorým sa podarilo pomôcť, sú pre mňa najväčšou odmenou. V ére nesmiernych profesijných tlakov i mediálnej škandalizácie medicíny je spokojný pacient – aj keď to možno znie ako fráza – tým, čo mi dáva silu a energiu pokračovať vo svojom úsilí.

• Vaša práca ale zrejme občasne prináša aj nemalý stres, čo vás vie do neho vtiahnuť a ako si s ním potom poradíte?

Stres – ak ho nie je priveľa – je korením života a silným stimulačným prostriedkom k vyšším výkonom. Stres pri riešení medicínskych problémov a situácií je súčasťou práce lekára a aj keď nie každú situáciu môžeme predvídať, poctivá príprava, štúdium a profesionálny prístup nám pomáhajú ich zvládnuť. Čo je však pre mňa mimoriadne náročné a frustrujúce, sú konfliktné situácie pri komunikácii s pacientmi, ktorým sa ani pri najlepšej vôli niekedy nedá vyhnúť. Mnoho ľudí očakáva od lekára, že vyrieši ich zdravotné problémy, pochádzajúce napríklad z nesprávnej životosprávy tak, aby sa mohli čím skôr vrátiť do svojich pôvodných zvyklostí a zabehaných koľají. Očakávajú to rýchle, najlepšie ihneď, bez námahy a bez nákladov. Očakávajú od lekára, nielen že ich vylieči, ale aj zabráni, aby boli chorí v budúcnosti. Prenášajú na lekárov a zdravotníctvo svoje osobné alebo sociálne problémy a hľadajú niekoho, na koho prenesú zodpovednosť. No, nie je ľahké sa s tým vyrovnať, neprenášať únavu a frustráciu do svojho osobného života. Našťastie, mám rodinné zázemie, ktoré je pre mňa veľkou oporou a kompenzáciou a vďaka ktorému sa dokážem preniesť cez úskalia a pereje každodenného života.

• Máte nejakú životnú filozofiu či krédo, ktorými sa riadite?

Mám kresťanské korene, ktoré formovali môj postoj k svetu. Vzájomnosť, pomoc druhému, poctivosť v práci aj vo vzťahoch… Veci však nie sú čierno-biele a život nás často postaví pred situácie, ktoré sa nedajú vyriešiť elegantne, ani k všeobecnej spokojnosti. Dobrý lekár, podobne ako rodič dieťaťu, nevyhovie vo všetkom svojmu pacientovi. Ako lekár aj človek sa musím vedieť rozhodnúť a zobrať na seba riziko aj zodpovednosť z rozhodnutia. Až dodatočne si môžem spytovať svedomie, či som sa zachoval správne a poučiť sa pre budúcnosť.

• Čo najradšej robíte, keď „nerobíte“, čiže keď nepracujete?

Medicína je profesia, ktorá pohltí celého človeka. Mám mnoho záujmov a koníčkov, avšak väčšina z nich ostala skôr v rovine želaní, pretože mi na ne neostal čas. Turistika, lyžovanie, cestovanie, hudba, literatúra… Kedysi dávno som behal orientačný beh, s bratom som sa venoval jaskyniarstvu, vyše desať rokov som sa venoval mládeži v slovenskom skautingu ako skautský vodca, inštruktor aj organizátor. Dnes na to nemám čas. Mojím snom je banálna domáca dovolenka: byť doma, čítať si, niečo písať, venovať sa domácim prácam. Bez mobilu, termínov, naháňania, bez povinností, ktoré nestíham. To je však už skôr program na dôchodok…