Spomienky Bystričanov na povodeň pred 45 rokmi: Čo robili, keď mesto zatopila voda?
Mesto pod Urpínom zažilo na jeseň v roku 1974 ničivú povodeň. Bystričania si spomínajú na vojenské obojživelníky, lode pod Pamätníkom SNP aj zatopené školy.
V utorok to bolo presne 45 rokov, čo Banská Bystrica zažila ničivú živelnú katastrofu, najväčšiu v novodobých dejinách. 22. októbra 1974 po výdatných dažďoch trvajúcich niekoľko dní, dosiahla rieka Hron výšku hladiny 494 cm, pri prietoku 560 m3 za sekundu, čo bolo na úrovni tisícročnej vody.
Pod Pamätníkom SNP vzniklo veľké jazero. Tisícročná voda zaplavila domy na Štefánikovom nábreží, zatopená bola aj bývalá autobusová stanica, areál závodu Smrečina a mestská časť Uhlisko. Neprejazdných bolo 42 km ciest, 30 km železníc, zaplavilo 3800 ha poľnohospodárskej pôdy. Na tento deň si na Facebooku, v komentároch pod naším článkom, spomenuli aj mnohí Bystričania.
Vojenské obojživelníky aj obeť vody
Tento deň ostal v pamäti aj Pavlovi. „Popod železničný most chodili vojenské obojživelníky, chlapi sa museli zohnúť, aby podplávali. Ešte dlho, predlho bolo vidieť linku na stene ZDŠ, pokiaľ voda siahala. Jediný cestný most, ktorý vydržal bez poškodenia, bol ten nový, pri Smrečine. Drevenú lávku povyše, myslím, tiež vtedy voda zobrala,“ napísal.
Anna bola v tom čase iba dieťa, ale strašne sa bála, keď jej otec išiel ratovať služobné auto, aby ho potok, čo tiekol celým Skubínom, nevzal so sebou. „Ak si dobre pamätám, tak sa vtedy utopil aj jeden občan zo Skubina. Našli ho po povodni až niekde v Hrone,“ zaspomínala si na smutnú udalosť.
Člny pri Pamätníku SNP
„Príjemné to nebolo, do školy sa nešlo, bola zatopená… ale to upratovanie v škole bolo brutálne, radšej už také neprežiť,“ napísala Dana, ktorá si spomína aj na loďky pod Pamätníkom SNP a zatopený obchod na Uhlisku, kvôli čomu bola doma bez chleba.
„Mala som päť rokov. Pamätám si člnky pri pamätníku, to som prvýkrát v živote také čosi videla. A dole pri Hrone všetko zatopené… boli sme s mamou cestou zo škôlky pozerať. Pamätám si že som sa bála,“ napísala Katarína. Na vyčíňanie vody sa s mamou večer išla pozrieť aj Anna, ktorá všetko sledovala z Kapitulskej ulice. „Chodila som na ZDŠ na Mládežnícku a jeden spolužiak bol v mesta, tak neprišiel do školy a všetci sme mu závideli,“ doplnila.
Na osudný deň však existujú aj milšie spomienky. „V tento deň som sa narodila,“ napísala Karin, ktorá prišla na svet našťastie na kopci, v Starej nemocnici. Veselo si zaspomínal aj Ján: „Nikdy som nemal toľko kozmetiky a čistiacich prostriedkov, ako keď počas tejto povodne Hotel LUX povynášal skladové zásoby na parkovisko.“
Pozrite si zábery najničivejšej povodne v Banskej Bystrici v našej fotogalérii!
