Spomienka na mestské brány II.
Včera sme si predstavili päť mestských brán, ktoré boli súčasťou fortifikácie Banskej Bystrice a ktoré spolu s hradbami a baštami slúžili na ochranu mesta pred výbojnou Osmanskou ríšou. Okrem vonkajších brán existovali aj takzvané vnútorné brány, kto
Približne v tretine dnešnej Dolnej ulice (v smere od námestia) stála stará brána nazývaná na Dolnej ulici. Nadväzovala na dve vnútorné línie opevnenia, ktoré v tomto priestore pretínali Dolnú ulicu. Miesto, na ktorom bola brána vybudovaná, malo svoje opodstatnenie aj z dovtedajšieho stavebného vývoja mesta, keďže v XVI. storočí spodná časť Dolnej ulice nebola ešte úplne zastavaná, tak ako ju poznáme dnes. Aj privilegované domy ringbűrgerov končili práve pri tejto bráne. K námestiu sa v tomto období počítalo aj štyri až päť domov po oboch stranách Dolnej ulice. Bránu na Dolnej ulici postavili pred rokom 1608 a asanovali ju niekedy pred rokom 1786.
Brána nazývaná „na Striebornej ulici” v skutočnosti nestála na ulici samotnej, ale v dvornom trakte dnešného domu na Hornej striebornej č.7. V podobe pozmenenej viacerými stavebnými úpravami ju ako jedinú z bývalých brán mesta môžeme vidieť i dnes. V súčasnosti v nej sídli Divadlo z pasáže. Bránu postavili okolo roku 1541 v hradbovom múre, ktorý spájal Striebornú bránu vybudovanú na konci rovnomennej ulice s Baštou III. Múr prechádzal poza domové parcely Hornej striebornej ulice a v hornej tretine Dolnej ulice (v jej dvorových traktoch) sa pripájal k Bašte III. V tejto časti mesta boli vybudované až 3 línie opevnenia. Brána „na Striebornej ulici” otvárala prístup na domové parcely a do záhrad medzi druhou a treťou líniou opevnenia. V XIX. a aj v XX. storočí bránu viackrát prestavovali, čím podstatne zmenili jej vzhľad. Do priestoru medzi bránou a domom pristavali spojovací dvorový trakt a budova dostala veľké okná a balkón.
Na pozemku bývalého Komorského dvora (Kammerhofu), v miestach dnešnej Národnej ulice, stála spolu s dvomi baštami aj brána nazývaná bránou Komorského dvora. Oproti nej, na Hrone, bol vybudovaný drevený most, ktorý kolmo smeroval k dnešnej kaplnke sv. Jána Nepomuckého pod Urpínom. Pri bráne, ktorú pravdepodobne postavili už v prvej polovici XVI. storočia, stál aj pivovar. V polovici XVIII. storočia, keď Banská komora a mesto viedli dlhotrvajúce spory o vlastnícke práva na objekty opevnení v Kammerhofe, dala Komora 5. apríla 1758 bránu zamurovať. Neskôr sa podarilo spory urovnať a Bránu komorského dvora opäť otvorili. Asanovali ju niekedy po roku 1877.
Medzi tzv. vnútorné mestské brány počítame aj bránu (či skôr malú bránku), ktorú v roku 1576 vybudovali v hradbovom múre neďaleko Hronskej brány pod vedením kamenárskeho majstra Oswalda. Stála na konci parcely, ktorá od polovice XVII. storočia prináležala k pozemku mestského domu – dnešnej radnice na námestí. Od tejto skutočnosti sa odvodzoval aj jej názov – Brána pod mestským domom. Ďalšie poznatky o nej nemáme a nie je ani známe, kedy zanikla.
V poslednej tretine XIX. storočia v našom meste pôsobilo aj viacero zanietených fotografov, zásluhou ktorých môžeme i dnes väčšinu bývalých mestských brán obdivovať na zažltnutých fotografiách. V Banskej Bystrici pôsobil aj učiteľ kreslenia, insitný maliar Andor (Andrej) Stollmann, ktorého maľby mestských brán sa v hojnom počte zachovali až do dnešných dní. K väčšine z nich (okrem Dolnej brány) existujú dobové fotografie, ktoré v období rokov 1878 až 1929 A. Stollmannovi poslúžili ako predlohy pre jeho maľby.
Ján Baláž Foto: fodor.sk
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický Permon: