Spomienka na mestské brány I.
Stredoslovenské banské mestá, na rozdiel od iných miest vtedajšieho severného Uhorska, nemali ešte v 14., resp. 15. storočí dobudovaný ucelený systém obranných opevnení. Impulzom pre rýchlejšie budovanie opevnení sa pre Banskú Bystricu stala až expan
V druhej polovici 16. storočia boli do mesta pozvaní viacerí renomovaní talianski stavitelia. Ich úlohou bolo navrhnúť a aj dohliadnuť na budovanie nových fortifikačných objektov a tiež na prestavbu starších, prevažne drevených opevnení. V roku 1615 bol dokončený posledný úsek hradieb a Banská Bystrica sa stala uzavretým mestom, obkoleseným zo všetkých strán kamennými múrmi. Okrem hradieb a 18 bášt súčasťou opevnenia mesta bolo aj 5 mestských brán, ktoré stáli na vonkajších stranách najdôležitejších ulíc: Dolnej, Hornej, Lazovnej, Striebornej a Hronskej-Kapitulskej. Farská – Bakossova ulica bola „slepá”, končila múrom opevnenia. Z dnes už neexistujúcej Novej ulice viedla popri hradbách okolo Pekárskej bašty úzka ulička do Hornej ulice (tzv. „zasratá ulička”).
Dolná brána, nazývaná tiež Kremnická, stála ako jediná z brán priamo pri vodnom toku. Z jednej strany obtekaná potokom Bystrica, z druhej mlynským kanálom. V roku 1577 ju pod vedením majstra Krištofa prestavali z drevenej na masívnu kamennú bránu. Počas svojej existencie viackrát vyhorela. Naposledy v roku 1783. Vtedy podstúpila aj jednu z posledných stavebných úprav, výmenu strechy a novú výzdobu fasády. V prvej polovici XIX. storočia brána čoraz viac prekážala zvýšenému dopravnému ruchu a tak už v roku 1844 mesto uvažovalo o jej zbúraní. Dolnú bránu napokon v roku 1871 ako prvú z vonkajších mestských brán asanovali.
V Hornej ulici, v blízkosti Kostola sv. Ducha, stála Horná mestská brána. Uzatvárala severovýchodnú časť mesta a spolu so Šusterskou a Krajčírskou baštou tvorila jednu obrannú líniu. V roku 1577 ju prestavali z drevenej na kamennú. Po takmer 300 rokoch Hornú bránu ako druhú v poradí v roku 1873 zbúrali.
Na konci Lazovnej ulice, len niekoľko metrov pred miestom, kde sa spája s Katovnou ulicou, stála kedysi Lazovná mestská brána. Pôvodne drevený objekt postavili pred rokom 1580. V 70. rokoch XVI. storočia podobne ako ostatné mestské brány aj Lazovnú bránu prestavali na kamennú. Stavebné práce uskutočnili pod vedením majstra Krainera. V priebehu ďalšieho obdobia ju viackrát poškodili silné požiare, ako napríklad v roku 1737 a tiež v roku 1761. Lazovnú bránu ako tretiu v poradí v roku 1883 asanovali.
Hronská brána stála na konci vtedajšej Hronskej, dnešnej Kapitulskej ulice. Postavili ju pred rokom 1573. Neďaleko nej, na Hrone, stál drevený most, ktorý vybudovali okolo roku 1539 a v roku 1565 ho prestavali na padací. V roku 1573 Hronskú bránu prestavali na kamennú. Stavebné práce uskutočnili pod vedením majstra Jána Hedvábneho. V roku 1638 bránu znovu stavebne upravovali (staviteľ Jakub II. di Pauli). Hronskú bránu ako štvrtú v poradí v roku 1885 zbúrali.
Piatou tzv. vonkajšou mestskou bránou, ktorá stála v závere dnešnej Hornej striebornej ulice, bola Strieborná brána. Pôvodne drevený objekt prestavali na kamenný v roku 1573. O necelých 80 rokov neskôr sa pod vedením majstra Egídia Weichselbaumera uskutočnila ďalšia prestavba. Krátko na to, v roku 1660, miestny kamenár Daniel Zelenský upravil priečelie brány a doplnil ho o mestský erb a latinský text. V roku 1898 Striebornú bránu ako poslednú z vonkajších mestských brán asanovali.
Ján Baláž Foto: rojko.sk
Zajtra vám prinesieme pokračovanie článku, v ktorom sa dozviete, kde sa nachádzali vnútorné mestské brány.
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický Permon