Secesia v maľbe na Slovensku mala veľký vplyv: Poukáže na to výstava v Bethlenovom dome

Zámerom výstavy je predstaviť špecifické prejavy secesie v maliarskej tvorbe v prostredí na Slovensku v období od konca 19. storočia s presahom do 1. tretiny 20. storočia. Vplyvy secesie sa v domácom výtvarnom kontexte vyskytli v modifikovaných podobách a štýlovo premiešanom sprostredkovaní z najbližších stredoeurópskych kultúrnych centier Budapešti, Prahy, Viedne a Mníchova.

Secesia odmietala zaužívané historické formy

Pod pojmom secesia sa všeobecne označujú umelecké skupiny a tendencie tvorby, ktoré sa v období prelomu 19. a 20. storočia tzv. „Belle Époque“, formovali v európskych kultúrnych centrách. Východiskom nových výtvarných názorov a ich prejavov sa stal antitradiciona­lizmus so svojím heslom – modernosť. Označovanie secesie ako dekoratívneho slohu vyplývalo zo spoločných motivácií odmietania zaužívaných historických foriem a motívov a vytvárania nových, „autentickejších“.

Ich inšpiračné zdroje mali vychádzať z bezprostredného pozorovania prostredia človeka, prírody (vegetačné motívy), alebo v inom smere viedli k výraznejšiemu abstrahovaniu foriem. Tematicko-obsahový kontext rozširovala moderná reflexia človeka, jeho individualizmu a postavenia v spoločnosti a jej prirodzenom prostredí. Na jednej strane sa prejavil v precítenom osamotení a vo vzťahu k prírode, na druhej reflektujúc obraz rýchlo vzostupujúcej mestskej civilizácie.

Rôznorodá zbierka secesných diel

Vzhľadom k dostupným možnostiam výberu diel sa výstava snaží predstaviť niektoré príklady maliarskej tvorby viacerých autorov, u ktorých nachádzame rôznorodé formálne náznaky, prístupy a vyrovnanie sa s výtvarnými podnetmi secesie. V prezentovanom súbore malieb secesné prejavy zväčša sprevádzajú a podporujú názorové východiská symbolizmu, „moderne“ spriazneného umeleckého smeru.

Príznačné symbolické duchovné orientácie a literárne inšpirácie zostávali určujúce pre tvorbu viacerých maliarov ako napríklad Ladislava Mednyánszkeho, Karola Miloslava Lehotského, Petra Júliusa Kerna, Karola Harmosa, Júliusa a Kolomana Tichých. Náznaky vplyvov secesie sledujeme ďalej v tvorbe niekoľkých autorov zoskupených v Bratislavskom umeleckom spolku (Pressburger Kunstverein, Pozsonyi Képzőművészeti Egyesület), ktorý svoje aktivity rozvíjal od roku 1885 ako jediný spolok na Slovensku až do obdobia prvej republiky.

Zastúpená je tu napríklad figurálna a portrétna tvorba Ľudovíta Pitthordta, Viktora Belányiho a Júliusa Schuberta, Gabriela Modrovicha a Vincenta Bansághiho. Z radu autorov secesne expresívnej orientácie rezonuje rané dielo Júliusa Flacheho. V sledovanom kontexte prejavov secesie výraznejšie vyniká najmä raná tvorba Martina Benku prezentovaná príkladmi krajinomalieb. Na výstavu sa nám podarilo zapožičať aj niektoré menej známe diela zo zbierok a expozícií viacerých regionálnych galérií a múzeí na Slovensku. Viac informácií nájdete na: www.ssgbb.sk.

Text a foto: Stredoslovenská galéria