Michal Majer Rôzne

SANIGA: Arktická zima zvieratá vyčerpáva

Charakter tohtoročnej zimy s mimoriadne bohatou nádielkou snehu a súčasnými mrazmi podľa Miroslava Sanigu, vedeckého pracovníka Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, sťažil život niektorých obyvateľov prírodných zátiší Slovenska. "A tak

V snehu trpí najviac zajačia, srnčia, jelenia a diviačia zver, príslušníci ktorej majú podľa Sanigu už celkom zamedzený prístup k potrave. Najmä vo vyšších polohách nad 700 metrov nad morom (m.n.m.) je 100 až 150 centimetrov (cm) snehu a na hornej hranici lesa v 1500 m n.m. až cez 200 cm. Jedince spomenutých druhov sú tak v niektorých lokalitách v snehu „nedobrovoľne uväznené“. Šanca na prežitie jedincov, ktoré sú tvrdými zimnými podmienkami s pretrvávajúcim chladným počasím spojeným so snežením vyčerpané, sa výrazne znižuje. „Nepriaznivé snehové pomery nútia lesnú a poľnú zver stiahnuť sa z vrchov do údolí, kde hľadá útočisko aj v tesnom susedstve ľudských obydlí. U ťažko zimou skúšanej zveri sa podstatne znížil prah plachosti, a tak zvyčajne plaché srny či jelenice je možné pozorovať z niekoľkých metrov,“ priblížil Saniga.

Nezvyčajne hrubá snehová prikrývka zamedzuje aj sovám prístup k hlavnej potrave – drobným zemným cicavcom. Podľa Sanigu najmä „potravní špecialisti“ na „lesné myši“, akými sú pôtik kapcavý a myšiarka ušatá, musia držať nedobrovoľný pôst. „Záľahy snehu vo vyšších polohách sa negatívne odrazia na početnosti v lokálnych populačných jednotkách spomenutých druhov.“ Sneh negatívne postihol aj najmenšiu európsku sovu – kuvika vrabčieho, ktorý však to, že nemôže chytať myši, čiastočne kompenzoval lovom vtákov. Jeho zvýšený predačný tlak na operence sa však negatívne odrazil na poklese počtu najmä sýkoriek, kôrovníkov či brhlíkov v lese. Sovy sú nútené stiahnuť sa zo svojich lesných domovov bližšie k ľudským sídlam, kde sliedia za poživňou. Ich znížená plachosť teda nesúvisí s chorobou vtáčej chrípky, ale s vyhladovaním.

Absenciu hlavného zdroja potravy pociťujú aj líšky, kuny, mačky a vlky, ktoré tiež patria k významným predátorom drobných lesných hlodavcov. V týchto dňoch tak najmä líšky snoria za poživňou aj v blízkosti ľudských obydlí a prehľadávajú smetiská či nádoby s odpadom. Vlky sa môžu zatúlať až do intravilánu podhorských dedín či k hotelom, kde najmä v nočnom čase hľadajú niečo „pod zub“. „Zo strany tohto zvieraťa možno zasa očakávať zvýšený predačný tlak na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver. Kuny a líšky počas absencie "lesných myší“ sa preorientujú na lov operencov, čo sa odzrkadlí na zvýšenom úbytku v populáciách lesných vtákov hniezdiacich najmä na zemi," uzavrel Saniga.

Zdroj: TASR

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM