Marcel Páleš Kultúra

Rozhovor s ocenenou speváčkou: Bratislavu rada vymenila späť za Bystricu!

Janka Orlická (40) je šansóniérka, džezová a etnospeváčka, tiež manažérka. Človek v pohybe. Porozprávali sme sa s ňou ako s tohtoročnou držiteľkou Ceny primátora Banskej Bystrice.

Ilustračný obrázok k článku Rozhovor s ocenenou speváčkou: Bratislavu rada vymenila späť za Bystricu!
12
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

– Ako vnímaš poďakovanie v podobe ocenenia primátorom?

Je to odmena za tvrdú a dlhoročnú prácu v oblasti kultúry a umenia, za čas, ktorý som mala viac ako prísne rozdelený pre prácu a množstvo chvíľ, ktoré koľkokrát až boleli. Oblasť kultúry a oblasť umenia totiž musí byť dostatočne zrastená s človekom, ktorý sa v nej pohybuje. A tie zrasty koľkokrát urputne bolia. Verte. Ale nič nenahradí ten úžasný pocit, keď sa koncert, či projekt, či dramaturgia podarí a ľudia odchádzajú nadšení a odnášajú si z vás kus a Vy z nich. A je obzvlášť príjemný pocit, keď sa človeku dostane poďakovanie od kompetentných z rodného mesta. Stará múdrosť totiž hovorí: „Doma nikdy nie ste prorokom.“ V mojom prípade to teda neplatí a vyslovujem ešte raz veľké ĎAKUJEM.

– V čom ťa priťahuje Banská Bystrica?

Banská Bystrica je moje rodné mesto, rastiem a dozrievam spolu s ním, preberám spolu s ním hodnotový rebríček, zdieľam neoprávnené malomeštiactvo, tolerujem chyby, vyzdvihujem jedinečnosť. S mojím menom sa kdekoľvek vo svete spája Banská Bystrica, miesto, kde som rástla a rastiem ako človek, muzikant, manažér a mama nádherného syna. Práve môj Samko a chvíle jeho očakávaného príchodu na svet ma viedli k rozhodnutiu neostať v Bratislave a vrátiť sa do rodného domu s fantastickým výhľadom na hory, ktoré, ako spieva Honza Nedvěd, „padajú do mesta“. Ráno s kávou v ruke dovidím až k Nízkym Tatrám. No vymenili by ste niečo tak jedinečné?

– Pôsobíš ako aktívny človek. Je niečo, čo ťa poháňa vpred, čiže niečo, čo ti dodáva energiu?

Dar môjho života a životaschopnosť so systémom práce, ktorú ma naučila nemecká vetva mojej rodiny. Do toho primiešajte obrovské srdce ako autobus, tak ma definuje moja mamina, ktoré spracúva všetky vonkajšie aj vnútorné podnety, a potom talent s pracovitosťou, aby tie podnety mohli zas zo mňa von a slúžili ľuďom. A navrch viera. Môj život nie je náhoda. Je to presná cesta, plná tvrdého učenia sa a múdrostí. Len ich treba nájsť – aj s krížom na chrbte. A ísť.

– Keď si mala v živote aj náročné momenty, čo ti pomáhalo prekonať ťažkosti a prekážky? Čo ti pomáhalo nevzdať sa?

Múdrosť, ktorú som získala na vlastnej skúsenosti: Ak sa ja nebudem držať života, život pôjde bezo mňa. A ešte, že všetko má svoj čas a ak to nejde dnes, určite to pôjde zajtra. A potom, keď viete, že ste sa ráno opäť zobudili a vládzete po skvelej káve a čerstvom rožku vyjsť do záhrady, či do práce, tak to chcete vzdať? Všetku túto úžasnú a jedinečnú skúsenosť hodiť za hlavu? Prehrala by som VLASTNÝ JOKER.

– V čom vidíš dôležitosť kultúry?

V obraze života, ktorý je za obrazom. Niečo, čo dáva punc sviežosti, farebnosti, zvučnosti, originalite, kráse, inakosti bežnému životu. Niečo, čo vnútorne lieči, dvíha človeka zo sivej cesty, povedzme na zelený asfalt námestia. Jediná farba a čo to urobí! Ale predovšetkým svoje sebazdokonaľovanie sa v oblasti ľudskosti a bontónu ľudského života. To je kultúra a jej výkladná skriňa, ktorou je umenie. Kultúra je vlastne všetko o živote vyjadrené tak, aby sme to opäť jasnejšie počuli a videli počas hluchých a slepých dní.

– Čo pre teba znamená nádej, Janka?

Silu sa pohnúť, aj keby sa zdalo, že sa už pohnúť nedá. Žiť, aj keď to vyzerá, že to celé nemá zmysel. Má, a ešte aký, ale pridajme k nádeji ešte vieru a lásku. Viete, ako to úžasne funguje?

– Máš nejaké obľúbené vzory, múdrosti, filozofiu či čokoľvek podobné, čo ťa motivuje?

História predo mnou a budúcnosť za mnou. Je neuveriteľné, koľko múdrosti a fascinujúcich výtvorov ľudí mám okolo seba každodenne. To sa nedá postíhať v jednom ľudskom živote prečítať, naučiť sa, vyskúšať, vidieť. A potom zodvihnete hlavu hore a vesmír, či dokonalosť, s akou život sám funguje, vás zrazí na kolená. Zrazu, aj keď máte unikátny talent, ste génius, či milionár, držíte v ruke vlastné dieťa a nerozumiete tej dokonalosti. Lebo táto dokonalosť nás má naučiť žiť.

– Odkážeš niečo našim čitateľom?

Dnes to, po mnohých zahraničných cestách a v konečnom dôsledku aj po poslednej stáži v Paríži, môžem spoľahlivo povedať na plné ústa: Nikdy som nechcela byť nikým iným ako Banskobystričan­kou. V tomto meste a v tomto regióne je toľko inšpirácie, toľko nádhery, toľko možností a toľko talentu, že jediné, čo nám prekáža, je vlastné sebectvo a malomešťiactvo. A ja verím, že tak, ako rýchlo rastie môj synček, tak s ním bude rásť toto úžasné mesto, ktoré vidí za horizont a čaká, že aj my uvidíme.

Zdroj: Dnes24.sk

Najčítanejšie