Rozhovor s DJ Sunweltom o jeho chlebíčku: Na diskotéku na Tajáku spomínam dodnes, ľudia šaleli

Mladý študent chémie Radovan „Sunwelt“ Hlaváč (21) k mixovaniu pričuchol ešte počas štúdia na banskobystrickom Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského. Pred piatimi rokmi, jeho hudbu počúvali iba najbližší kamaráti, no posledné tri roky ste ho už mohli počuť aj v známych bystrických kluboch či v bratislavskom Elame. Hoci od svojich šiestich rokov býva na Hrochoti, pochádza zo Slovenskej Ľupče, kde sa vraj stále cíti ako doma.

Priblíž nám, ako si sa dostal k DJ-ingu…

Nebola to spontánna udalosť, prišlo to postupne. Kedy som hudbu ani tak nepočúval. Keď som bol menší, na začiatku druhého stupňa na základnej škole, tak sa mi veľmi páčilo techno, ale vypočul som si ho tak raz za mesiac. Časom sa mi zapáčila iná hudba, iný štýl a postupne som sa s ňou začal hrať. Nešiel som hneď mixovať, iba som sa zabával spájaním pesničiek. Moje prvé sety vyzerali asi tak, že som v programe pospájal viacero pesničiek prechodmi a vôbec som nedbal na to, či majú rovnaké tempo alebo či sú dobre zladené.

Trvalo ti dlho, kým si sa naučil mixovať a zladiť hudbu? Pomáhal ti v tom niekto, alebo si samouk?

Kým som sa do toho dostal, trvalo mi to dlhšie, lebo mi nikto nepomáhal, všetko som sa učil sám, bez použitia literatúry či videí. Väčšinou sa to ľudia učia z videí, ale tie som začal pozerať až neskôr, keď som už robil mixy a snažil som sa ich zlepšiť. Niečo tomu chýbalo. Pozrel som sa na ostatných DJ-ov a oni mali pred sebou ten mix, na ktorom vkuse niečo robili. Zo začiatku som si myslel, že oni si takisto vytvorili set doma ako ja a tam ho len pustili a už len dolaďovali nejaké veci, týkajúce sa ekvalizéra a tak. Časom mi kamarát poslal úplne jednoduchý program na mixovanie, ktorý mal iba klasický crossfader, potenciometer, ktorý vyrovnáva hlasitosti medzi dvomi prehrávačmi a dvomi monitoríkmi s časmi pesničiek. Vďaka tomu som sa naučil, že tí DJ-i to mixujú priamo pred ľuďmi a nerobia to doma. Hoci tí známejší DJ-i si vytvoria set doma, lebo nechcú nič pokaziť, keďže hrávajú na takých akciách ako TomorrowWorld. Nikdy si mix nahrať dopredu. Vždy chcem ľuďom prinášať iba to, čo momentálne vytvorím na mieste. Časom som si našiel lepší program a od počítača som prešiel na moju prvú konzolu a z konzoly zase na najvyššiu konzolu, akú teraz poznám.

Priblíž našim čitateľom ako si spomínaš na svoje začiatky…

Ten prechod od „bedroom“ DJ-a, kedy som svoje mixy posielal iba piatim kamarátom, k hraniu medzi ľuďmi, bol ťažký. Prvýkrát som hral na Tajáckom Halloweene, keď som bol štvrták na strednej. Tí, čo boli vo vedení ma veľmi nechceli presadiť. Nepoznali ma, mali tam svojho kamaráta a bolo to teda náročné. Mal som však spolužiaka v senáte a ten ma nakoniec pretlačil. Takže mi pomohla aj známosť. V dnešnej dobe sa DJ-i stanú známi aj vďaka známosti. Nehovorím, že iba vďaka nej, ale určite pomôže. Je dosť náročné začať. Nakoniec tá akcia bola bombová, neskutočná. Nečakal som, že tých ľudí až tak zabavím.

Stáva sa ti, že ľudia na tvoju hudbu nereagujú a ty podľa toho prispôsobíš aj to mixovanie?

Áno, hlavne kvôli tomu to chcem mixovať na mieste, lebo chcem tých ľudí zabaviť, je to môj sen. Nehľadím na zviditeľnenie seba. Páči sa mi, keď za mnou príde človek a povie „parádne hráš“, „ďakujeme ti“ a podobné veci, ktoré sa mi dosť často stávajú. A vôbec som si neuvedomoval, že by som to dobre robil, kým mi to ľudia sami neprišli povedať. Spätná väzba od ľudí je dôležitá.

Dobrí DJ-i si vedia svojou hrou určite aj slušne zarobiť. Ide to aj na Slovensku?

Zadarmo sa to robiť nedá, neodporúčam to ani začiatočníkovi. Mali by sa mu vrátiť aspoň náklady za cestu, ale to nie je všetko. DJ si musí pesničky kupovať. Nejde to tak, že si človek stiahne piesne iba pre vlastnú spotrebu. DJ ich musí mať oficiálne kúpené, aj s bločkom. Všetko niečo stojí, plus musí si kúpiť nejakú konzolu, lebo mixovaním iba z notebooku do toho DJ nedá svoje srdce. Určite sa tým dá aj uživiť, aj na Slovensku, hoci je to dosť náročné. DJ u nás musí už mať čo – to odohraté, musí hrať stále, pravidelne.

Je to aj taký tvoj sen, venovať sa tomu po škole naplno?

Úplne naplno, že by som robil iba DJ-a, to určite nie. Bol by som rád, keby som sa dostal veľmi vysoko aj do zahraničia. Lenže ja, ako vedecky založený človek, študujem chémiu a moja srdcovka je v poslednej dobe práve chémia. Zatiaľ hranie beriem len ako hobby. Určite budem rád, ak by som dokázal preraziť. Nepovedal by som nie, keby som dostal zmluvu alebo pozvanie od nejakého vyššieho klubu.

Čo je pri hrávaní diskoték, alebo pri mixovaní najťažšie?

Najťažšie sú niektoré prechody. Ak máme nejaké komerčné pesničky, ktoré hrávajú v rádiu, také známejšie hity, oni majú rôzne tempá a medzi nimi robiť prechody je dosť náročné. Väčšinou robím prechody len také, že keď končí pesnička, zosynchronizujem beaty a hrá ďalšia. Chcel by som sa to naučiť trochu viac, aby to bolo celé riadne domixované. Počul som už aj mixy, kde DJ za dve minúty zmixoval päť komerčných pesničiek, čo je dosť náročné. A potom spätne urobiť prechod na house, je to dosť veľký skok v tempe. A druhá najťažšia vec, keď hrám prvý, ktorou pesničkou začnem. Vybrať začiatok a miesto, odkiaľ tú pesničku pustiť, lebo nie vždy je to také živé.

Akú hudbu hrávaš, resp. čo najviac fičí medzi ľuďmi?

Záleží, pre akú vekovú kategóriu hrám. V poslednej dobe som hral pre všetky vekové kategórie od mladých až po staršie generácie, čiže aj oldiesky ako Bonnie M, Abba. Ale najradšej hrám pre mladých electronic dance music, čo je taká zmeska štýlov typu house, trance, deep house, progressive house, niekedy trošku aj drum a zriedka hard style.

Hrávaš na akciách aj na želanie, alebo sa niečo také už v dnešnej dobe „nenosí“?

Podľa toho, kde hrám a aká je akcia. Samozrejme, zahrám aj na želanie, ale ak je akcia typu house, tak iba ak si dotyčný praje house, ale v poslednej dobe stále menej a menej, lebo to DJ-a dosť otravuje, keď za ním chodia ľudia a stále si niečo pýtajú. Ale ak je akcia, nejaká oslava známeho, alebo je v bare päť ľudí, tak nie je problém. Čo je najhoršie, keď si človek vypýta nejakú pesničku, ktorú nemám a on mi povie, aby som to zahral z YouTube, tak to je to najhoršie, čo môžem od človeka počuť, lebo tá predstava, že by som na YouTube hľadal pesničky počas hrania… To mi dá každý DJ za pravdu a dúfam, že to žiadny nerobí, lebo je to fakt zlé. Veľakrát sa stalo, že keď som hral na želanie, tak začala klesať nálada, lebo tá skladba neohúrila ľudí. Ja už to viac – menej cítim, čo tí ľudia chcú, tak sa to snažím hrať podľa seba, a preto by som na želanie už hrával menej. Stávalo sa totiž, že parket zostal prázdny.

V akých kluboch a kde po Slovensku si už mal tú česť hrať?

Hral som v Banskej Bystrici v klube Luxor v Sásovej, na Námestí SNP v kluboch Njoy a Elegance, v Klube 77, rôzne Tajácke akcie a v Bratislave, čo som veľmi rád, som si zahral aj v študentskom klube Elam. Tam sa mi veľmi páčilo. Po Tajáckych akciách asi to naj, kde som hrával.

Okrem hrávania známych trackov, tvoríš aj vlastné mixy, ktoré si už aj niekde vydal alebo mixuješ priamo ne mieste?

Samozrejme, že si doma niečo zahrám, ale väčšinou to hneď po vypočutí zmažem, lebo od toho chcem ešte viac. Zatiaľ mám nahratý len jeden taký, ktorý som nahral na svojom najnovšom mixe. Skúsil som ho publikovať medzi ľudmi a potešila ma aj kritika, čo by som mohol upraviť. Vždy je čo upravovať. V blízkej budúcnosti, hlavne po tomto semestri, by som toho rád nahrával trochu viac. Už dlho plánujem jednu svoju internetovú šou s názvom Vision, ako vízia. Spočívať bude v tom, že každý týždeň zavesím na YouTube alebo nejaký iný kanál môj mix, ktorý sa bude týkať jedného žánru a budem určite pozývať nejakých kamarátov DJ-ov, aby prišli aj oni niečo zahrať.

Akú hudbu počúvaš v súkromí? Je to house či elektronika, alebo práveže niečo čosi úplne iné?

Okrem tanečnej elektronickej hudby počúvam aj metal ako Nightwish, Hammerfall, mám rád aj Scorpions, Iron Maiden, sú to rôzne štýly, nielen to, čo hrávam. Keď si vyberám pesničky, aké nové vyšli, tak si pustím set známeho DJ-a, ktorý nahráva nejaké novinky, ktoré mu posielajú ľudia. On má svoje vydavateľstvo, tak vždy si pozbiera tie najlepšie piesne a tie zmixuje. Ja si to zapnem, pustím si nejakú hru na počítači a popri hraní si vždycky vypočujem, ktorá sa mi páči, nájdem si ju a kúpim.

Zažil si ešte aj hranie z vinylov, používaš gramce, alebo nie?

Zažil som len to, že som bol vedľa DJ-a, ktorý hral z vinylov. Pozeral som sa na to, ako mixuje a bolo ta zaujímavé. Možno by som to raz aj skúsil, keby sa naskytla možnosť, ale ešte som z nich nehral. Hrávam z mixu, z konzoly, ktorý ovláda program v počítači.

Určite sleduješ aj tvoju konkurenciu/ko­legov. Koho považuješ za najväčší talent v našom regióne a na Slovensku a prečo?

V Banskej Bystrici sledujem hlavne DJ-a Dave-a z Ministry. Okrem toho, že hrá veľmi dobre, snaží sa ľudí zabaviť aj tým, že zavolá iné hviezdy, ktoré pozve do klubu. Nehrá stále ten istý stereotyp DJ-ov. Čo sa týka Slovenska, rád by som spomenul DJ-a EKG, ktorý ma oslovil už v mojich začiatkoch. Je to veľmi energický DJ. Okrem toho, že mixuje, keď vezme mikrofón do rúk, dokáže ľudí poblázniť.

Udržuješ kontakty aj s inými dídžejmi

Áno, pomáhame si. Stala si mi však aj nepríjemná udalosť. Pomáhal som jednému kamarátovi a otočil sa mi chrbtom, keď som potreboval pomoc ja, takže som v tom už trochu opatrný. Pomáhame si viac – menej tak, že sa zavoláme na akciu. Udržujeme taký neutrálny kontakt. Keď robia akciu oni, zavolajú mňa a keď ja, tak pozvem zase ich. Keď je akcia, že hrám iba ja, tak sa vždy snažím presvedčiť organizátora, či by som mohol zavolať aj kamaráta, lebo hrať sám, je to super, ale celý čas som len za tým mixom… A keď hrám s kamarátom, tak sa aj pobavíme a dáme do toho obaja viac.

Funguje rivalita medzi DJ-mi v okolí, alebo si skôr pomáhate a držíte spolu?

Určite áno, ale nie iba medzi dídžejmi. Psychika u Slovákov je celkovo taká, že ľudia si závidia. Keď niekto urobí niečo viac ako ja, tak sa od neho inšpirujem, prípadne sa ho spýtam, ako to dosiahol. Keď niekto niečo dosiahol, napríklad zbohatol, nemusel byť zlodejom. Išiel za svojim snom a makal na sebe, aby sa mal lepšie, aby to, čo robí, dotiahol na vyššiu úroveň, čo prináša aj väčší prínos financií. To neznamená, že ho tam niekto musel pretlačiť. Ľudia by nemali nadávať na ostatných, že niečo dosiahli, ale radšej by sa mohli zamyslieť nad sebou, nad svojimi snami a tým, čo chcú v živote dosiahnuť. Ak si za tým pôjdu, budú sa mať takisto dobre, možno aj lepšie.

Skús poradiť začínajúcim ľuďom, ktorí sa chcú stať uznávanými DJ-mi. Čo je dôležité pre začiatočníkov, aké finty majú používať?

Treba ísť za svojim snom. Keď si niekto povie, že bude DJ-om zo dňa na deň, že si pozrie nejaké video, napríklad z TomorrowWorld a povie si, že byť tak za tým mixom, všetci ľudia by ma milovali… Mali by si však uvedomiť, že DJ je ten, kto baví ľudí a nie ten, čo ukazuje sám seba. Ak niekto chce robiť DJ-a pre ľudí, hlavne by mal ísť za svojim snom, nevzdať sa, nevzdať sa, nevzdať sa. Budú ťažké chvíle, aj ja som mal také, kedy som mal pocit, že už nikdy nebudem nikde hrať, ale nevzdal som sa a vyšlo to. Vždy sa dá nájsť možnosť.

Aký máš názor na inú hudbu ako tanečnú… Ako sa z tvojho pohľadu dívaš napríklad na hip-hop, jazz, funk alebo metal?

Ja som v hudbe neutrálny. Nepoviem, ktorá je dobrá alebo zlá. Počúvam hudbu, z ktorej cítim energiu. Ak z nejakej energiu necítim a iní áno, to je v pohode. Vypočujem si akýkoľvek štýl hudby, neexistuje taký, aký by sa mi nepáčil. Na mojom playliste môžu ľudia nájsť fakt hocičo, väčšinou tanečné, ale rôzne žánre, sem – tam aj ľudovky. Neexistuje, že keď som DJ, ktorý hrá elektroniky, že by som mal rád iba elektroniku.

Ako často zvykneš hrávať?

Teraz je to biednejšie, pretože som v Bratislave na škole a je dosť veľa učenia. Niekedy odchádzam ráno a na internát sa vraciam o siedmej. Niekedy je to dvakrát za týždeň, inokedy zase raz za dva mesiace.

Tvoj hlavný „pracovný čas“ je v nočných hodinách. Nemáš niekedy chuť to všetko zabaliť a v noci spávať a cez deň pracovať?

Nie, niekedy sa aj napriek únave premôžem. Okolo jednej – druhej ráno mám najproduktívnejšie obdobie, pretože telo je už v stave, v ktorom sa začína únava prejavovať, takže prestávam vnímať svet a začínam sa úplne zahlbovať do tej hudby. Niekedy sa pristihnem, že zle sedím na stoličke, lebo som úplne omámený z toho, čo robím. Všetko je to prirodzené. Aj hudbu produkujem dlho do rána. Veľakrát ma aj rodičia prídu vyhnať, že čo robím ešte hore o štvrtej a ja to potiahnem do piatej, lebo mám nápady. Ak si ich nezapíšem, ráno sa zobudím a nápady sú fuč.

Ako je to s dievčatami. Vieme, že zvyknú obletovať DJ-ov. Musíš ich odháňať?

Mám priateľku, a preto si musím dávať pozor. Veľakrát sa stáva, že ma dievčatá chytia za ruku alebo sa na mňa pritlačia a začnú mi hovoriť, akú pesničku by chceli. Nemám problém, ak za mnou človek slušne príde a hlavne, ak nechodí často. Zažil som aj fanúšičku, ktorá sa na mňa nalepila, začala sa so mnou fotiť, najskôr z davu, potom sa prepchala cez bariéry, zakvačila sa na mňa a začala si so mnou robiť selfie. A ja som sa bál, aby neodfotila niečo, čo by ma začalo mrzieť. Ale nebolo to nič také, aby moja priateľka musela žiarliť.

Stáva sa, že ťa niekto zavolá hrať aj na súkromné párty? Chodievaš?

Áno, veľakrát. Väčšinou je to na základe odporúčania, keďže nemám veľa známych, ktorí by ma pretlačili na nejakú párty a tých pár, čo mám, tí ma väčšinou pretlačia. Stalo sa, že som hral už aj učiteľke zo strednej na jej plese.

Na ktorú svoju diskotéku spomínaš najradšej a prečo?

Je to Halloween na Tajáku, ale o rok neskôr, keď som už bol na výške. To bola perfektná párty. Záver som si nahral na video, ako celý dav začal šalieť, keď som jednu pesničku zastavil tesne pred vyvrcholením beatov a povedal som ľuďom nech kričia, vrieskajú a dajú do toho všetko. To bol zážitok, na ktorý spomínam dodnes.

Skús zaspomínať na nejaké zábavné momenty z tvojich akcií. Čo ťa dokázalo pobaviť?

Tie pesničky, ktoré si niektorí ľudia prajú, sa občas poriadne vymykajú norme. Hrám house a niekto chce Abbu alebo Bonnie M. Niekedy chcú riadne staré veci, o ktorých som nikdy nepočul. A čo ma najviac rozosmeje, keď to chce mladý človek v mojom veku na takej párty. Pobaví však aj pohľad na tanečné pohyby ľudí pod vplyvom hudby a čiastočne aj alkoholu, to je tiež zážitok.

Aké záľuby máš vo voľnom čase?

Ja mám vždy čas na všetko. Nepoznám pojem nudiť sa. Aj keď idem k doktorovi a čakám v čakárni štyri hodiny, ja sa nenudím. Buď si čítam niečo vedecké alebo vytiahnem mobil a pozerám si na nete niečo ohľadne DJ-ingu, čítam články o DJ-och, aké majú skúsenosti a podobne. Z aktívnejších záľub sú to napríklad futbal či hokej. Tie oveľa radšej hrám s kamarátmi, ako sa na ne pozerám, keď nemôžem ovplyvniť stav zápasu. Čo ma mrzí, hokej som dlho nehral, lebo v poslednom čase tomu zima veľmi nepraje. Raz som hral aj za Taják v zápase proti GASku, keď som bol štvrták a bolo mi cťou. Zahral som si, už aký bol výsledok, na tom nezáleží. Ten pocit, zahrať si s kamarátmi proti kamarátom z GASka, stál za to. Kedysi som tiež robil karate, len teraz na to nie je čas. Na intráku však máme posilku, kam zbehnem, aby som trochu zväčšil svaly, lebo kedysi som bol dosť chudý.

Čo sa týka takého väčšieho koníčku, je to moja chemická dielňa. Kupujem si chemikálie, robím pokusy a vyrábam si kryštáli rôznych látok. Nevydarených pokusov bolo dosť, ale niekedy práve nevydarený pokus vyprodukuje niečo, čo môže ovplyvniť celú budúcnosť sveta. Nevydarených nehôd bolo tiež veľa, ale používam ochranné pomôcky. Zatiaľ mám všetky prsty a popálenina sa vie väčšinou zahojiť. Nehody väčšinou spôsobia iné okolnosti, čo sa týka látok, tak približne viem, ako reagujú, takže skôr je problém, že keď fúka vietor a niekedy výbuch nastane, tak to všetko sfúkne na mňa. Samozrejme, cielený výbuch. Nerobím žiadne výbušniny ani podobne, všetko sú to mierové veci, väčšinou bengálske farebné ohne na štýl ohňostrojov. Z nevybuchujúcich vecí robím aj spomínané kryštáli a v labáku v škole teraz miešame látky a hľadáme, ako budú vyzerať. Snažím sa však tiež učiť aj elektroniku.

Kam v Banskej Bystrici najradšej chodíš? Odporuč niečo našim čitateľom.

Kedysi patril medzi moje najobľúbenejšie miesta klub Ministry, ale nejako som tam už rok nebol. Neviem prečo, už dlho plánujem, že by som sa tam išiel zabaviť. Medzi moje najobľúbenejšie kluby patrí určite aj Luxor, aj keď som tam nehrával veľa housu. Také miesta, kde rád chodím s kamarátmi, to je reštika na Námestí SNP.

Máš nejaký sen, kde by si sa ako DJ chcel dostať?

Áno, určite je to zahraničie, veľké festivaly ako TomorrowWorld, Ultra alebo nejaké také väčšie, čo sa konajú na štadiónoch, kam príde masa ľudí a sú tam riadne repráky. Hrať pre nich a baviť ich by bolo úžasné.

A ešte na záver, nedá mi to, prečo práve Sunwelt?

Prezývka Sunwelt vznikla spojením „sun“, ako slnko po anglicky a „welt“, ako svet po nemecky. Snažil som sa nájsť si prezývku, ktorá by bola kreatívna, nebola krátka, lebo veľa DJ-ov má krátke mená zo štyroch – piatich písmen a dosť sa na seba podobajú, potom si ich ľudia mýlia. Sunwelt v mojom ponímaní preto, lebo kedysi som nosil veľké číro a z profilu to vyzeralo ako svet a slnečné lúče. Veľa ľudí si myslelo, že to nosím podľa Hamšíka.

Čítajte tiež:

Rozhovor so zvolenským DJ-om Musteem: Byť dídžejom je veľký tlak, nemôžem urobiť chybu

Foto: archív Radovana Hlaváča