Riaditeľ VŠC Dukla Benčík v ROZHOVORE: S Duklou som spätý viac ako štyridsať rokov

Armádna Dukla oslavuje polstoročie svojho vzniku tým najlepším spôsobom, s presvedčením, že sa stala v úspešnosti pilierom celého slovenského športu. Na slávnostnom večere v aule Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici si pripomenula históriu, oceňovala a udeľovala pamätné medaily, ceny za mimoriadny prínos. Riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Roman Benčík si pri tejto príležitosti zaspomínal, kondíciu strediska označil za veľmi dobrú a perspektívu s jasným zámerom, neustále byť vlajkovou loďou v medailovej bilancii.

„Výsledky hovoria za všetko, stredisko je momentálne vo veľmi dobrej kondícii, ukazujú to výsledky tohtoročné i z predchádza­júcich rokov,“ zhrnul Roman Benčík. „Pribúdajú olympijské medaily, víťazstvá, medaily z majstrovstiev sveta, takže by sa dalo konštatovať, že všetko je tak ako má byť.“

Obdivuhodný progres

Nezastupiteľnosť VŠC Dukla je zrejmá a z toho prameniaca zodpovednosť. „Je to naozaj o veľkej zodpovednosti, pretože spolu so Športovým centrom polície sme vlajkové lode slovenského športu a takmer všetko stojí na týchto pilieroch. Z toho pramení zodpovednosť oboch stredísk, pretože tak ako sa bude v nich pracovať, tak celkove vyznie individuálny šport.“

Čože je to päťdesiatka, zvykne sa pospevovať pri okrúhlom jubileu. „Ako malé dieťa som sa motal atlétom pod nohami na štadióne a s Duklou som spätý viac ako štyridsať rokov,“ zaspomínal si Roman Benčík. „Pamätám si aj detaily, kde sa športovci stravovali, v akých budovách pôsobili, ako sa tvorila infraštruktúra, kto všetko tu pôsobil. Spätný pohľad len ukazuje, čo všetko sa tu vybudovalo a aké výsledky sa dosiahli. Nikto z tých, ktorí boli v stredisku na začiatku, si nevedeli predstaviť ten obdivuhodný progres.“

Finančná poddimenzovanosť

Silné stránky strediska i jeho slabiny zhrnul Roman Benčík z viacerých uhlov pohľadu. „S hrdosťou poviem, že v našom rezorte sa stredisko dostatočne podporuje. Ak porovnám, našou silnou stránkou oproti podobným centrám je vlastná infraštruktúra, výborný personál, od trénerov, administratívu, až po samotných športovcov. Športujeme na svojom a vo svojom, to je najpodstatnejšie. Zo slabín by som spomenul, tak ako v celom slovenskom športe, finančnú poddimenzovanosť. So svetom zatiaľ držíme krok v niektorých športoch napriek tomu, že vkladá do nich oveľa viac prostriedkov. My zatiaľ robíme akoby na kolene, s oveľa menšími financiami. Ak by štát podporil strediská trebárs dvojnásobnou sumou, verím tomu, že úspechy by primerane narástli.“

Moderný typ strediska spĺňajúci najvyššie kritériá je zatiaľ vo VŠC Dukla len vo víziách. „Snažíme sa mu priblížiť, no zatiaľ sa zaň nepovažujeme. Ak sa porovnáme s niektorými strediskami olympijskej prípravy v iných krajinách, tak v zabezpečení zaostávame. Stačí spomenúť Duklu Praha a investície do strediska, metodiku, diagnostiku, regeneráciu, najmodernejší športový material. V tomto máme čo dobiehať.“

Generačná výmena sa bytostne dotýka aj VŠC Dukla. „V stredisku sa pripravuje v súčasnosti viac ako stovka mladých a z nich prioritne zapĺňame posty vrcholových športovcov. Obavu nemám, že nastane nejaké vákuum, skôr naopak, myslím si, že by nám prospelo navýšiť tabuľkové miesta, aby sme mohli mladých športovcov zaradiť úplne do tej najkomplexnejšej starostlivosti. Pravda však je, že sa v globále prejavuje trend predlžovania aktívneho veku športovcov, u nás by som spomenul vodných slalomárov Michala Martikána, Alexandra Slafkovského, biatlonistku Anastasiu Kuzminovú, atlétov Mateja Tótha, sestry Velďákové, všetko tridsiatnikov schopných prezentovať sa vo vynikajúcej forme. Ešte stále nedochádza úplne ku generačnej výmene, ak, tak pozvoľna, v menších počtoch.“

Prioritou rekonštrukcia

Najbližšie priority by mali podľa Romana Benčíka obsiahnuť rekonštrukciu i výstavbu. „Za tie roky treba do infraštruktúry aj niečo vložiť. Naše prvoradé úsilie smeruje k výstavbe národného atletického štadióna. Čo najlepšie musíme zabezpečiť prípravu športovcov na olympijský Pjongčang, biatlonistom, sánkarom, zjazdárom. Začali sme spoluprácu aj s bobistami, ktorí sa budú len snažiť prepracovať na ZOH. Dali sme im šancu, keď sa zomkli viacerí naši športovci, bývalí atléti, vzpierač. No a dlhodobo už smerujeme na olympijské Tokio 2020, pripraviť, citlivo omladiť tím Dukly, lebo najmä v atletike ku generačnej obmene určite dôjde.“

Vzácne jubileum a na slávnostnom večere trojstovka hostí, ktorých spojila s Duklou dávna minulosť i sučasnosť, bolo dôvodom na zamyslenie. Aj Roman Benčík si premietol film, ktorý podľa neho stvárnil 50-ročnú etapu. „Spomínal som na postupnosť krokov, na premeny strediska. Mne sa vynorili holé začiatky, pár poschodí, kde Dukla pôsobila, na jej rozmach a pôsobenie po celom Slovensku, Trenčíne, Liptovskom Mikuláši, Komárne, tu v Banskej Bystrici. Popri spomienkach sa vynorili aj plány do budúcnosti. Za achillovu pätu považujem napríklad stravovanie. Zatiaľ vrcholovú stravu zabezpečiť nedokážeme. V budove, kde pôvodne bola jedáleň, sme nasťahovali úpolové športy. Najradšej by sme boli, ak sa nájdu prostriedky na komplexnú rekonštrukciu, tak ako navrhujeme v koncepcii a vrátili stravovanie do pôvodných priestorov.“