Radvanské kaštiele II.
Včera sme vám v krátkosti predstavili históriu mestečka Radvaň a kedysi reprezentatívny a honosný Radvanský kaštieľ. Dnes sa pozrieme bližšie na ďalšie tri kaštiele, ktoré zdobili túto v minulosti samostatnú obec. Dnešných časov sa však dožili len dv
BÁRCZYOVSKÝ KAŠTIEĽ Postavený bol v polovici 17. storočia na starších, pravdepodobne gotických základoch pod kopcom Hôrka, na ktorom dodnes stojí radvanský rímskokatolícky kostol. Neskôr tu bola Furmanská krčma. Dnes sa nad vstupnou bránou nachádza nápis Furmanská krčma, pod ktorým sa však skrýva latinsky písaný text. Nad týmto latinským textom boli v minulosti umiestnené dva erby. Jeden erb rodiny Bárczyovcov, druhý rodiny Radvanských. Dnes je kaštieľ vo veľmi zlom stave. Kaštieľ je tvorený vlastnou budovou a časťou opevnenia – vstupnou bránou. Dominantou obce bol aj kostol Panny Márie, ktorý sa spomína už v 13. storočí. Kostol stál v priestore opevnenom múrmi a baštami a svojím spôsobom predstavoval tiež istý typ fortifikácie Radvane. V 2. polovici 17. storočia pri ňom postavili novú zvonicu, kde umiestnili zvony, ktoré mali byť podľa tradície zo 14. storočia. Evanjelický kostol postavili v Radvani až v r. 1785 a vežu k nemu dostavali v r. 1865.
Najmenej známym a dnes už nejestvujúcim kaštieľom bol SOVÍ HRAD – BOGOLYVÁR v Kráľovej (na titulnej fotke). Soví hrad patril pravdepodobne medzi najstaršie stavby svojho druhu na okolí. Svedčí o tom aj tradícia, ktorá ho považovala za lovecký zámoček Mateja Korvína. Okrem názvu Soví hrad sa používali aj názvy: Starý kaštieľ, Malý hrádok. Soví hrad bol štvorkrídlovou budovou s nádvorím, ktorá stála na terase Hrona, medzi dnešným Tescom a Tihányiovským kaštieľom. Soví hrad bol asanovaný na konci tridsiatych rokov 20. storočia. V 19. storočí tu bola umiestnená fabrika na výrobu šablí a bodákov.
TIHÁNYOVSKÝ KAŠTIEĽ Kaštieľ pomenovaný podľa jeho majiteľov, bol pôvodne prízemnou budovou postavenou v 1. polovici 17. storočia v renesančnom slohu. Jeho zvyšky sa zachovali v severozápadnej časti objektu. Posledná rozsiahla prestavba bola roku 1819, kedy objekt dostal klasicistickú podobu a ďalšie úpravy z 19. storočia vyústili do neorenesančnej podoby. V r. 1972 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku a po komplexnej obnove bol odovzdaný Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici. Dnes je tu umiestnená stála prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea.
Na záver možno dodať, že vtedajšia Radvaň s Kráľovou nevyzerala tak, ako ju poznáme dnes. Mala ráz malého mestečka, so štyrmi kaštieľmi – Radvanským, Bárczyovským a Tihányovským a Sovím. Kaštiele si v blízkosti významného banského mesta stavali šľachtici hlavne z rodu Radvanských. Mestečko postupne muselo ustúpiť novej dobe a na jeho miestach vyrástlo sídlisko. Tri z radvanských kaštieľov však napriek neprajnej dobe ostali stáť až dodnes. Tihányovský kaštieľ sa stal súčasťou Stredoslovenského múzea a je tam umiestnená prírodovedná expozícia. Ďalšie dva ostali napospas času, čo sa prejavilo hlavne na Bárczyovskom kaštieli. Banská Bystrica má ešte aj dnes vo svojom katastri niekoľko honosných stavieb. Tieto stavby by si zaslúžili väčšiu pozornosť, aby v budúcnosti slúžili nielen obyvateľom mesta, ale aby sa stali aj lákadlom pre návštevníkov.
Vladimír Sklenka
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon.