Radvanské kaštiele I.
Radvaň – niekdajšia poddanská osada, dnes sídlisko Banskej Bystrice. Radvaň, bývalý rodový majetok šľachtického rodu Radvanských, ktorých korene siahajú až do 13.storočia, bola do roku 1965 samostatnou obcou. Ešte v roku 1964 sa zlúčila s obcou Kráľo
Radvaň sa po prvýkrát spomína v písomných prameňoch v r. 1263 ako villa Raduana. Osídlenie územia Radvane je podstatne staršie ako to dokazujú nálezy tzv. barbarských mincí. Pri stavbe zvonice v roku 1669 pri rímskokatolíckom kostole sa našli pravdepodobne keltské mince a v roku 1954 sa v Radvani našiel rímsky denár 96–98 po Kr.. Pravdepodobne aj tu mohla existovať staršia slovanská osada v rannom stredoveku. Osada Radvaň vznikla pri ceste spájajúcej Zvolen s hradom Ľupča. O území a osade Kráľová sa vie všeobecne menej. Prvá zmienka o Kráľovej má pochádzať z roku 1264 ako Villa reginalis Queralli. V roku 1402 sa objavuje pomenovanie Khunigldorf //a v roku 1522 už //Kyralowa. Všetky názvy latinské, nemecké, slovenské majú spoločný základ – kráľovská. Nie je dôvod, aby sme toto územie nemohli považovať za pôvodný kráľovský majetok, ktorý sa zachoval v názve tejto obce.
Radvaň sa stala mestečkom v 17. storočí a v r. 1655 získala právo na jarmok, ktorý sa konal každý rok 8. septembra. V Radvani sa konali výročné trhy na deň Narodenia Panny Márie, na sv. Ondreja a na sv. Stanislava. Najznámejší však bol Radvanský jarmok, ktorý bol v 19. storočí veľmi známou akciou a navštívili ho mnohé známe osobnosti. V r. 1828 mala Radvaň približne 1100 obyvateľov. Pred zlúčením v r. 1961 mala Radvaň 1593 a Kráľová 548 obyvateľov.
Na území Radvane boli postavené dva kaštiele. Z nich starší, nazývaný Radvanský kaštieľ, dodnes dominuje Radvani a mladší, nazývaný Bárczyovský, sa nachádza pod úpätím kopca Hôrka, na ktorom stojí kostol P. Márie.
RADVANSKÝ KAŠTIEĽ Renesančný kaštieľ zo 16. storočia postavený pravdepodobne na starších gotických základoch. Kaštieľ je 4-krídlová stavba, v ktorej sa nachádza štvorcové nádvorie. V kaštieli sú nádherné veľké miestnosti vyzdobené maľbami. V jednej z nich sa nachádza aj vyrezávaný drevený strop. Kaštieľ mal niekoľko izieb: Rákoczyho sieň, vežovú izbu, knižnicu, jedáleň, fajčiarsky salón, salónik, hosťovské izby, spálňu, veľkú jedáleň a ďalšie miestnosti. Okrem toho sa v architektúre kaštieľa zachovali renesančné detaily ako arkády a vstupné portály. Ku kaštieľu patril nádherný park s bazénmi a jazierkom. Dnes sa nám z parku, pretože po r. 1945 nebol udržiavaný, zachovalo iba torzo.
Po vojne v r. 1954 tu bol umiestnený Štátny archív a dnes je kaštieľ, žiaľ, bez využitia. Avšak ešte v r. 1937 sa tu nachádzala veľká starožitná zbierka rodiny Radvanských. Boli tu nádherná drevená posteľ palatína Františka Wesselényho, posteľ Márie Szécsyovej, červená prikrývka na koňa, ktorá mala údajne patriť Františkovi Rákoczymu II., železný ražeň na ktorom bola nastoknutá hlava Juraja Radvanského. Nachádzala sa tu aj drevená kazateľnica z kostola na Hôrke a portréty príslušníkov rodiny Radvanských a iných významných osobností. Z iných zaujímavostí tu boli napríklad ľudské sánky so železnými zámkami, bronzový meč, praveké nádoby, obrazy a veľa ďalších vzácností. V Radvanskom kaštieli sa našli aj básne významného šľachtica a básnika Valentína Balassu. V r. 1955 sa niektoré predmety: obrazy – portréty významných osobností, stôl z jedálne Radvanských, či drevený kredenc dostali do múzea v Banskej Bystrici, kde patria medzi klenoty. V súčasnosti je kaštieľ v neutešenom stave a čaká na pridelenie financií z eurofondov na rekonštrukciu, po ktorej by mal slúžiť ako reprezentačná budova pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu.
Vladimír Sklenka
Zajtra vám prinesieme pokračovanie článku, v ktorom predstavíme ďalšie tri radvanské kaštiele: Tihányovský, Bárczyovský a už neexistujúci Soví hrad.
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický Permon.