Pýcha mesta - hodinová veža I.
Medzi dominanty historického jadra Banskej Bystrice, ale aj celkovej siluety centra mesta už od polovice 16. storočia patrí veža umiestnená v hornej časti Námestia SNP. Zaujímavé je, že pri zrode tejto stavebnej pamiatky, ktorá sa v priebehu storočí
Myšlienka o potrebe stavby novej, popri veži mestského zámku a veži kostola Nanebovstúpenia panny Márie už tretej veže v meste, sa zrodila na zasadaniach mestskej rady počas prvého funkčného obdobia richtára Sebastiana Pribicera v roku 1552. Motívom stavby bola na jednej strane už spomínaná márnomyseľnosť a táto bola až v druhom pláne vyvážená potrebou umiestnenia nových hodín. Zápis v mestskej účtovnej knihe z roku 1552 o pohnútkach mestskej rady vypovedá zreteľne: „Pretože obidve hlavné mestá, Kremnica a Štiavnica, majú po dvoch hodinách, a naše terajšie hodiny idú veľmi zle, a aj z časti námestia pri Kúpeľnej ulici tieto hodiny sú zle vidieť, naši páni rozhodli, že na rohu budovy mestskej váhy, ktorá stojí na voľnom mieste, sa postaví veža s druhými hodinami.“
Dobu vzniku hodín na vstupnej veži mestského zámku kvôli absencii písomných prameňov nepoznáme, ale v Banskej Bystrici už v 2. polovici 14. storočia pôsobil hodinár. Najstarší písomný záznam o vežových hodinách v meste pochádza z roku 1482. Od roku 1493 sú k dispozícii záznamy o trubačovi, ktorý býval v areáli mestského zámku a ktorý sa staral o tamojšie hodiny. Býval v bašte, ktorá podľa neho dostala aj meno Galova bašta (neskôr Pisárska bašta). Zle idúce hodiny, ktoré chcela mestská rada nahradiť novými, pochádzali z roku 1542 a vyrobil ich ktorýsi z olomouckých hodinárskych majstrov. Výroba hodín, ich doprava a montáž stála 96 zlatých. Hoci by azda bolo stačilo vymeniť hodiny a nie stavať novú vežu, mestská rada sa rozhodla inak. Načasovanie stavby však nebolo príliš šťastné vzhľadom na zmenenú politicko – vojenskú situáciu v Európe, ktorá sa výrazne dotýkala predovšetkým Uhorska.
Vežu na námestí Banskej Bystrice začali mešťania stavať 4. júla 1552, ale v tomto roku venovali stavbe iba 6,5 dňa, nakoľko všetky financie potrebné na stavbu museli použiť na účely svojej obrany pred Turkami. Počas júla 1552 sa lámal kameň v kameňolome pod Urpínom. Výdavky na stavbu v tomto roku predstavovali iba 7 zlatých a 52 denárov. Na vojnové záležitosti však mesto v danom roku vynaložilo 1026 zlatých. Stavba veže sa skončila zrejme v roku 1553 alebo 1554, ale z tohto obdobia nie sú k dispozícii žiadne mestské účtovné knihy a ani administratívne protokoly. Účtovné knihy z nasledujúcich rokov sa o stavbe veže nezmieňujú, z čoho vyplýva, že už stála.
Spočiatku veža na námestí plnila nielen funkciu nosiča mestských hodín, ale aj strážnej veže. Druhá strážna veža mimo hradieb mesta, vartovka, sa postavila až v roku 1587 v dôsledku opatrení formulovaných vo vojenskom poriadku obrany stredoslovenských banských miest z roku 1564. Týmto poriadkom sa stanovila sieť strážnych miest, pričom signály sa vysielali ohňom a delovými výstrelmi. V okolí Banskej Bystrice bolo ešte aj druhé strážne miesto, a to na Šachtičkách. Z veže na námestí bol omnoho lepší výhľad na okolité vrchy a bola na nej stála strážna služba, ktorá mala za úlohu pozorovať nepriateľa a zároveň dozerať, či niekde v meste nevznikol požiar. V prípade požiaru stráž na veži smerom k miestu požiaru vyvesovala červenú zástavu (cez deň) alebo lampáš (v noci). Na ochodzu veže v prípade požiaru vychádzali zo svojich bytov vo veži mestskí trubači, ktorí trúbili na poplach.
Veža bola pristavaná k budove mestskej váhy, ktorá bola veľmi dôležitým objektom. Súkromní ťažiari v stredoveku totiž nemohli voľne obchodovať so strategickými tovarmi nevyhnutnými pre banskú výrobu – olovom, železom a lojom, nakoľko na obchod s nimi mali monopol banské mestá, ktoré si pre tento účel vytvorili osobitnú inštitúciu – mestskú váhu. V budove mestskej váhy sa nachádzali aj priestory, ktoré mesto prenajímalo zlatníkom ako pracovné dielne. Pod budovou boli suterénne priestory, v ktorých sa nachádzala mučiareň.
Igor Graus
Zajtra vám prinesieme pokračovanie stáročného príbehu mestskej veže.
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon