Pripomenuli si Juraja Langsfelda
MO MS v Kremnici, spolu s mestom Kremnica, si dňa 22. júna 2011 pietnou spomienkou pripomenuli hurbanovského dobrovoľníka, poručíka Juraja Langsfelda. Stretli sa na mieste kde pred 162 rokmi vyhasol mladý život bokjovníka za lepší život Slovákov a vy
Pôvodné ohradenie hrobu hurbanovskými vojakmi pri prechode cez Kremnicu v roku 1849, bolo počas maďarizácie zničené. MO MS v roku 1922 vybudoval dôstojný pomník nad jeho hrobom, ktorý sa v nezmenenej podobe zachoval do dnešných dní.
Pietna spomienka bola zahájená položením spoločného venca za Mesto Kremnica a MO MS Kremnica primátorkou mesta a predsedom MO MS. Za Maticu slovenskú v Martine veniec položili riaditeľ Slovenského literárneho ústavu PaedDr. Miroslav Bielik a pracovníčka ústavu Mgr. Zuzana Bukovenová. V hlavnom príhovor predseda MO MS Milan Rybársky okrem iného pripomenul, že veľa rokov uplynulo od hrdinskej smrti Juraja Langsfelda, mnohé boje musel slovenský národ vybojovať, kým dosiahol vytúženú slobodu v roku 1918 vymanením sa spod maďarizácie, ale utvorenia samostatnej Slovenskej republiky sme sa dočkali až v roku 1993. Tým sa naplnil sen Langsfelda o krajšej budúcnosti Slovákov, za čo položil i svoj mladý život. Pred pár dňami sme si pripomenuli 150 výročie prijatie Memoranda národa Slovenského. Z memorandových požiadaviek r toku 1861 sa podarilo presadiť len otvorenie troch slovenských gymnázií a vznik národného, kultúrneho a vzdelávacieho spolku Matice slovenskej rakúskym cisárom, čo však po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní, keď vzniklo samostatné Uhorsko v roku 1875, Koloman Tiszo zrušil s tvrdením, že slovenského národa niet.
V poslednom období znovu súčasná maďarská vláda vyvíja snahy o obnovenie veľkého Maďarska v hraniciach bývalého Uhorska. Nestačí jej, že sme spoločne súčasťou Európskej únie s voľným prechodom hraníc pre obyvateľov oboch štátov. Znovu by chceli pričleniť do Maďarska územia okolitých štátov a začať s maďarizáciou. Veríme, že sa jej to už nikdy nepodarí. Čo k tomu dodať! Súčasnú politiku maďarskej vlády najlepšie vystihuje maďarský publicista Tamas Bauer v príspevku „Trianonská zmluva nebola žiadnou tragédiou“. Veď v roku 1910 sa vo vtedajšom Uhorsku hlásilo k maďarskej národnosti len 48 % obyvateľov napriek dlhodobým asimilačným snahám Rumuni, Slováci, Chorváti, Ukrajinci, Srbi a Rusini sa prihlásili k svojej národnosti. Keď súčasná maďarská vláda si nemôže uplatniť priame územné požiadavky na územia, ktoré kedysi tvorilo veľké Uhorsko, tak žiada ich občanov, aby prijali maďarské občianstvo a prísahu vernosti maďarskému štátu“. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky Európskou úniou, sa 2/3 občanov maďarskej národnosti vyjadrilo, že chcú žiť v slovenskom štáte a že požadujú, aby sa v školách ich žiaci učili po maďarsky, ale súčasne sa naučili aj slovenskú reč.
V príhovore primátorka mesta RNDr. Zuzana Balážová pripomenula, že sa zahraničné firmy snažia zmocniť ťažby zlata a uránu, ktorého vlastníkom je štát a teda aj všetok ľud. Nielen v Kremnici, ale aj v Detve a inde, vyvíjajú snahy vydolovať vo svoj prospech zlato a urán povrchovou metódou ťažby, pritom zdevastujú prírodu a poškodia turistický ruch v týchto miestach. Za Maticu slovenskú PaedDr. Miroslav Bielik hodnotil obetu Langsfelda ktorá je v dejinách ojedinelá a v súčasnej dobe nie celkom docenená. Že sa aj dnešnou pietnou spomienkou napĺňajú pamätné slova, ktoré vyriekol Langsfeld krátko pred svojou smrťou „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť“. O živote a pôsobení Langsfelda do dnešných dní bola vydaná len brožúrka MO MS v Kremnici v roku 1923. Žiadalo by sa k tejto téme v súčasnosti vrátiť a na základe archívnych záznamov túto tému spracovať v širšom rozsahu.
Pietnu spomienku doplnili prednesom básní členka MO MS Alžbeta Vítková a študentky Gymnázia v Kremnici Stanislava Slašťanová, Zuzana Balážová.
Milan Rybársky