Príbehy bystrických chotárnych názvov II.
Včera sme vám priniesli prvú časť článku o pôvode niektorých notoricky známych názvov rôznych častí mesta. Mohli ste sa tak dozvedieť, ako vznikol názov Štiavničky, Uhlisko či Fončorda. Dnes vám predstavíme menej známe názvy, ktoré v mnohých prípadoc
Blízko budov Ekonomickej fakulty UMB stojí už 50 rokov mestský amfiteáter. Od neho stúpa vyvýšenina, ktorá je sčasti zatrávnená, sčasti zastavaná. Minimálne od polovice 19. storočia sa nazýva **Graniar **(Granjar). Tento miestny názov bol ešte pred pár rokmi takmer zabudnutý a veľmi málo používaný. Dnes je však pomerne frekventovaný, a to najmä preto, že na jeho juhozápadných svahoch v priebehu 80. rokov 20. storočia vyrástla pomerne rozsiahla štvrť rodinných domov.
Za evanjelickým cintorínom, pod dnešnou Bakossovou ulicou, sa nachádza prírodná vyvýšenina – terasa, ktorú už v 19. storočí Banskobystričania, hlavne mládež, využívali na trávenie voľných chvíľ. Táto lokalita, ktorá leží blízko od centra mesta, sa najmä v letných mesiacoch stávala vyhľadávaným miestom na oddych, šport a zábavu. Od týchto aktivít bol odvodený aj jej chotárny názov – Zábava. Dnes sa tu nachádzajú objekty základnej školy, niekoľko bývalých internátov, ihrisko a tiež nákupné stredisko.
Pod východným svahom Urpína (pod Kalváriou) a v okolí dnešnej budovy Krajského policajného riaditeľstva sa už v 18. storočí nachádzala mestská štvrť zvaná Fabrika **(Fabrik Vorstadt). Tvorili ju prevažne malé domy robotníkov a remeselníkov. Koncom 19. storočia dostala názov **Svätojánsky rad (Szent János sor) po neďalekej kaplnke sv. Jána Nepomuckého pod Urpínom. Dnes v tejto lokalite stojí ešte niekoľko pôvodných domov, no názov Fabrika a ani Svätojánsky rad sa pre túto časť mesta už dávno nepoužíva.
Pod Mäsiarskou baštou, ktorá dodnes stojí neďaleko Pamätníka – múzea SNP, tiekol až do konca 50. rokov minulého storočia Hron. Malú oblasť medzi baštou a Hronom, svah zarastený stromami a krami, Bystričania nazývali Všivavník, Pod všivavník (v roku 1864 – Pod Sivavnik). Na opačnom brehu Hrona, v priestore medzi Pamätníkom SNP a hotelom Lux sa v XIX. storočí nachádzali parcely – záhrady nazývané Pažiť. Tie zo severnej strany ohraničoval riečny oblúk tvorený Hronom. V roku 1886 na tomto mieste postavili bitúnok, ktorého budovy asanovali v rokoch 1958 – 1959.
Za bývalými Hornými hrabľami, už pri chotárnej hranici s obcou Majer, sa na ľavom brehu Hrona nachádzali polia a lúky, ktoré kedysi mali svojské, dnes už dávno zabudnuté pomenovania: Na Ležiak (Na Leszjak), Zamrzla **(Zamrszlia), **Mäsiarska **(Maszjarszka) alebo **Majerka. Chotárna časť zvaná Na Ležiak sa nachádzala na rozhraní – rázcestí Mičinskej cesty a odbočky na Srnkovú (dnes Kotva). Parcely Zamrzla, Mäsiarska, resp. Majerka boli na podhorí Srnkovej, pri Hrone. Dnes v týchto miestach majú sídla a hospodárske budovy viaceré firmy, zaoberajúce sa hlavne údržbou komunikácií, verejným osvetlením a komunálnym odpadom.
Ján Baláž
[link=http://www.bystrica24.sk/news.php?extend.79322]Príbehy bystrických chotárnych názvov I.[/link]
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický permon.