Príbehy bystrických chotárnych názvov I.
Tematika starých, v mnohých prípadoch už i zabudnutých chotárnych názvov je nielen zaujímavá, ale v mnohom aj inšpiratívna. Veď práve poznanie bývalých pomenovaní, ich vznik, čas používania, nás prenáša do starých čias a aspoň sčasti odhaľuje závoj t
Od polovice 16. storočia v Banskej Bystrici fungovali Horné a Dolné komorské hrable. Zachytávali po Hrone splavované drevo, ktoré sa využívalo aj na pálenie dreveného uhlia. Drevo pálili na priľahlých lúkach a od tejto činnosti sa časom odvodilo pomenovanie Uhlisko, ktoré sa používa dodnes pre celé sídlisko. Koncom 18. stor., resp. začiatkom 19. storočia v tejto časti mesta zriadili tehelňu a od nej odvodený názov (Tjehelna – Ziegelofen, Stará Tehelna) sa používal tiež, súbežne s názvom Uhlisko, ešte v polovici 20. storočia. Na opačnom konci mesta, pri chotárnej hranici s Radvaňou existovalo pri Dolných hrabliach aj druhé Uhlisko. Jeho názov je zaznamenaný aj na mape z roku 1786, pod latinským označením Carbonaria. Dnes na tomto mieste stojí benzínová pumpa ŐMV a rýchle občerstvenie McDonald´s.
Dolné hrable boli vybudované v roku 1549 spolu s Novou (Striebornou) hutou, ktorá bola hlavným „odberateľom” dreva a dreveného uhlia z hrablí. Strieborná huta stála v miestach, kde dnes pod Krajským úradom prechádza štvorprúdová cesta smerujúca do Radvane. Odpadom z pecí Huty bola troska, ktorú vyše 300 rokov vyvážali na úpätie neďalekého kopca. Podľa týchto háld vzniklo časom aj dnes používané pomenovanie Na troskách (Schlacken). Lúky a polia ležiace západne od Huty sa nazývali Za hutu (dnes je to oblasť v okolí reštaurácie Úsvit a priľahlých ulíc). Chotárna časť ležiaca ďalej na západ sa nazývala Na močiar.
Neskôr, od polovice 19. storočia, keď výroba v Striebornej huti končila, sa pre túto oblasť začalo používať pomenovanie Fončorda. Z dostupných archívnych materiálov vyplýva, že názvom Fončorda označovali objekty amalgánovne, ktoré boli kedysi súčasťou Huty. Dnes toto meno nesie celé neďaleké sídlisko. Cez úpätie vŕšku, ktorý leží medzi Štiavničkami a Mestským parkom, viedla kedysi hlbokým zárezom cesta, ktorou kedysi vodili odsúdencov na popravisko, na Šibeničný vŕšok (Galgenberg). Tento dnes už nepoužívaný názov je zaznamenaný ešte aj na mape mesta z roku 1901 („K šibeniciam”). Samotné popravisko bolo naľavo od spomínanej cesty, nad troskami, na svahu mierne sa zvažujúcom smerom na juh.
Od Striebornej huty (neskôr od Dolných kasární) viedla údolím Štiavničky (Tajovského potoka) cesta k minerálnym prameňom (medokýšu) a od polovice 17. storočia aj ku kúpeľom. Tie vybudovali a aj spravovali jezuiti. Celá táto oblasť dostala dodnes používané pomenovanie Štiavničky. Na mapách z 19. storočia sa vyskytuje aj chotárny názov Na Riegel (Na závoru), ktorým pomenovali časť údolia, kde dnes stojí futbalový štadión a športová hala ako aj priľahlá západná strana Šibeničného vŕšku.
Oblasť za prameňom medokýša, v miestach dnešného plážového kúpaliska, nazývali Za Štiavničky. Neďaleko odtiaľ, na kopci, pri ceste smerujúcej do Podlavíc boli už v 18. storočí vybudované vojenské sklady. Ich schátrané budovy asanovali len nedávno, pred 30 rokmi, pri rozširovaní cesty smerom od Mestského parku. Túto časť mesta aj dnes niektorí Bystričania (no najmä Podlavičania) nazývajú Magazín, Na magazín. Názov je odvodený od spomínaných vojenských skladov (Pulver Magazin). Dnes na tomto mieste stojí kruhový objazd a parkovisko obchodného centra Lidl. Sklady boli do týchto miest situované hlavne pre blízkosť bývalého vojenského cvičiska a strelnice na Dolných lúkach. S názvom Magazín sa dnes stretávame už len sporadicky a pravdepodobne ho čaká podobný osud ako mnohé ďalšie miestne pomenovania, ktoré zaniknú s poslednou generáciou Bystričanov, ktorá ich ešte používa.
Ján Baláž Foto: skyscrapercity by blizzard.bb
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice nájdete v časopise Bystrický permon.