Pred 510 rokmi ľahla gotická Bystrica popolom
Počas uplynulých 755 rokov Banská Bystrica mnohokrát pocítila nepriazeň osudu, prejavujúcu sa v podobe nespútaného živlu, akým je oheň. Do dejín mesta sa svojimi dôsledkami a ohromnosťou rozsahu zapísali najmä tri najväčšie požiare z rokov 1500, 1605
Písal sa posledný rok 15. storočia. Bol piatok, nie obyčajný, ale sviatočný – veľkonočný Veľký piatok. V roku 1500 pripadol na 10. apríla. Nikto z približne 2000 obyvateľov Bystrice vtedy ešte netušil, aký tragický deň ich čaká.
Všetko sa to začalo v podvečer v jednom „ringbürgerskom“ dome na námestí. Vlastníkom domu, ktorý z dolnej strany susedil s domom Jána Thurzu a z hornej strany s domom Mikuláša Kolmana, bol Ján Meczler – faktor (správca) Thurzovsko-fuggerovskej banskej spoločnosti. Tak ako aj ostatné domy na Ringu, aj dom Jána Meczlera, podľa starých a úzkostlivo dodržiavaných privilégií, disponoval právom „nalievania vína“. Na tento účel ringbürgeri nevyužívali priestory svojich domov, ale v zadných častiach parciel – vo dvoroch si dali postaviť samostatné objekty, v ktorých ich služobníctvo poskytovalo mešťanom túto, už aj vtedy vyhľadávanú a obľúbenú službu.
V osudný podvečer aj v „Meczlerovom hostinci“ pravdepodobne sedeli chlapi – možno baníci, možno čeľadníci a popíjali obľúbený mok. Ich „siestu“ prerušilo varovné volanie Horííí. Požiar vznikol práve v tomto dome. Nevedno či vo dvore, alebo v niektorej z jeho miestností obrátených na námestie. Takto prozaicky sa začala živelná katastrofa, ktorá rozhodla o osude mesta.
Autentických historických dokumentov o tomto požiari, ktoré by opisovali jeho priebeh, prípadne dôsledky, sa zachovalo poskromne. Najstaršou dochovanou zmienkou o požiari je krátky list kráľa Vladislava II. adresovaný banskobystrickej mestskej rade. List je datovaný v Budíne, len dva dni po požiari – 12. apríla 1500, čo dokazuje ako rýchlo sa zlý chýr šíril. V liste kráľ vyslovuje richtárovi a mestskej rade sústrasť k požiaru, ktorý zničil celé mesto a spôsobil značné škody i komorskému grófovi Jánovi Thurzovi. V ďalšom liste písanom taktiež v Budíne o dva dni neskôr, kráľ vyzýva šľachtu i majetných nešľachticov Zvolenskej župy, aby pomohli zásobovať Banskú Bystricu a predišli tak prudkému nárastu cien životných potrieb v meste.
Keďže vyhorel aj práve prestavovaný farský – nemecký kostol, popredný bystrický mešťan – Michal Königsberger požiadal o pomoc aj Rímsku kuriu. Z 20. mája 1500 sa zachovala odpoveď písaná v Ríme, ktorá zdanlivo s požiarom mesta nesúvisí: „Oliverius Sabinensis a ďaľších 20 kardinálov vydáva na žiadosť Michala Königsbergera odpustkovú listinu, týkajúcu sa farského kostola v Banskej Bystrici (in Monte Solii).“ Zmienku o požiari obsahuje aj dokument vyhotovený o 16 rokov neskôr: 11. septembra 1516. Obsah listiny sa týka sporov mesta so synmi Jána Thurzu. V nej je len okrajovo spomenutý požiar spred 16 rokov: „…v roku 1500 vznikol požiar v dome Jána Meczlera – švagra Thurzovcov, ktorý zničil celé mesto. Meczler potom ušiel do Slovenskej Ľupče a odtiaľ na hrad Likavu…“.
Okrem obrovských škôd na majetku mesto utrpelo i nenahraditeľné a nevyčísliteľné nemateriálne straty, ktoré pociťujeme dodnes. Pri požiari totiž zhorel aj mestský archív, ktorý bol umiestnený vo veži – zvonici mestského hradu. Z písomností archívu sa zachovalo len jeho torzo. Medzi zachránenými dokumentami bola napr. obhorená mestská účtovná kniha z rokov 1386 – 1399.
Ján Baláž
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice nájdete v časopise Bystrický Permon: