O bieloruskej ikonografii... Plodná spolupráca knižnice so zahraničím prináša ďalšiu výstavu
Pre verejnosť je pripravená slávnostná vernisáž ruskej dokumentárnej výstavy doplnenej o bieloruské ikony s názvom „Ruská pravoslávna cirkev v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny – Bieloruská ľudová ikona“.
Vernisáž sa uskutoční dňa 17. júla (streda) o 15:00 v priestoroch Múzea SNP v Banskej Bystrici. Zúčastnia sa jej okrem generálneho riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislava Mičeva aj zástupcovia Štátnej kultúrno-historickej inštitúcie „Gomeľský zámocký komplex“ z Bieloruska a zástupcovia Centrálneho múzea Veľkej vlasteneckej vojny 1941–45 z Moskvy.
Gomeľský zámocký komplex
Múzeum Štátnej kultúrno-historickej inštitúcie „Gomeľský zámocký komplex“ je jedným z najstarších múzeí Bieloruska, ktorého prvé expozície boli otvorené v roku 1919 na základe umeleckých zbierok pozbieraných v gomeľskom paláci jeho bývalými majiteľmi kniežatami z rodu Paskevič.
V prvých múzejných expozíciách bolo predstavené ruské a európske maliarstvo a grafika, umelecké diela z bronzu, porcelán, strelné a sečné zbrane, kultové predmety a nábytok. Postupne sa formovali kolekcie, venované histórii a kultúre Gomeľskej oblasti. Pozostávali z exponátov rozprávajúcich o slávnych rodákoch: spisovateľoch, umelcoch, politických a verejných činiteľoch; o spôsobe života, činnosti a tradíciách obyvateľstva.
Jedna zo zbierok predstavuje ikonopiseckú tradíciu, ktorá sa vytvorila na území Bieloruska a trvala počas niekoľkých storočí. Bieloruská ikonopisecká škola sa začal formovať v XVI. storočí, z jednej strany pod vplyvom byzantského umenia, z druhej strany pod vplyvom myšlienok západoeurópskej renesancie.
Vznik ľudového primitivizmu
V 1596 roku bola prijatá Brestská cirkevná únia a vznikla uniatská cirkev, veriaci ktorej zachovávali pravoslávne obrady, ale boli podriadení Vatikánu, čo priviedlo k formovaniu svojrázneho kultového štýlu. Ikonomaľba sa stávala viac realistickou, narúšala sa kánonickosť obrazov.
Ďalšia demokratizácia kultového umenia priviedla k vzniku tzv. ľudového primitivizmu a hraničných foriem. Po rozdelení Poľska (roky 1772,1793,1795) a pripojeniu Bieloruska k Rusku sa začalo prenasledovanie uniatskej cirkvi až do jej úplného zakázania v r. 1839. Napriek tomu sa však ikonopisecká tradícia zachovala v bieloruských krajoch až do začiatku XX. stor.
Pod graficko-maliarskym štýlom, ktorý dostal názov „ľudová naivita“, sa chápe maľovanie olejovými farbami rovno na dosku bez predbežného nanesenia podkladového náteru („pavoloka“- lepenie tkaniny na drevený základ, „levkas“ z gréckeho slova biely – nanesenie kriedového alebo alabastrového základu).
Vyzerajú ako živí…
Ikonopisec nebol obmedzovaný nevyhnutnosťou presného zachovania kánonov, čo mu dávalo určitú slobodu vo vytváraní obrazov Bohorodičky, Ježiša Krista, svätých. Oni vyzerajú ako živí ľudia, v ktorých je možné spoznať miestne osobitosti zovňajšku. Obľúbeným spôsobom dekorovania ikon sa stali rôzne kytice, ružičky, rastlinný ornament.
Nie veľmi zručné zvládnutie stvárnenia hovorí o tom, že tieto obrazy maľovali neprofesionálni maliari, ktorí často spájali maľovanie s bežnou prácou. Podobnú ikonomaľbu bolo možné stretnúť v dedinských kostoloch a domoch bieloruských roľníkov, kde sa ikony dávali do tzv. „červeného kúta“ a ozdobovali sa špeciálnymi uterákmi – „ručníkmi – nábožníkmi“. Ikony, výroba ktorých bola jednoduchá, zodpovedajúca ľudovému vkusu a svetonázoru, sa stali neoddeliteľnou súčasťou bieloruskej ľudovej kultúry
Foto: ilustračné
