Päť rokov od smrti Pavla Hrúza (†67): Vážený spisovateľ v Bystrici spravoval tenisové kurty
Narodil sa a tiež umrel v Banskej Bystrici. Mesto pod Urpínom sa objavilo aj v jeho tvorbe. Čím všetkým si spisovateľ Pavel Hrúz vlastne prešiel? Aké zamestnania vystriedal a mohol vôbec vždy pracovať aj publikovať?
15. augusta si pripomíname 5. výročie úmrtia spisovateľa Pavla Hrúza.
Pavel Hrúz sa narodil 14. júna 1941 v Banskej Bystrici v krajčírskej rodine. V rodnom meste navštevoval štátnu ľudovú školu, meštiansku školu a elektronickú priemyslovku. Štúdium na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave ukončil ako inžinier.
Elektroinštalatér, natierač, redaktor, montér aj správca tenisových kurtov
Pred nástupom na základnú vojenskú službu pracoval ako elektroinštalatér v banskobystrickej Stavoindustrii. Po návrate z vojenčiny pracoval ako natierač sudových tankerov v rimavskosobotskom pivovare a ako technik na televíznom vysielači Kráľova hoľa. Na jeseň 1968 nastúpil do Matice slovenskej v Martine ako redaktor dvojtýždenníka Matičné čítanie a bol prijatý za člena Zväzu slovenských spisovateľov.
Pre svoje politické a občianske postoje k augustovým udalostiam v roku 1968 a nasledujúcemu normalizačnému režimu bol v roku 1971 z Matice slovenskej prepustený, vylúčený zo spisovateľského zväzu a znemožnili mu publikovať. Tri roky bol bez zamestnania, potom sa stal správcom tenisových kurtov v Banskej Bystrici, pracoval ako robotník na píle v Harmanci, montér a energetik v Stavoindustrii. Od roku 1990 až do odchodu na dôchodok pôsobil v literárnej redakcii banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu.
Začali ho vydávať najmä po roku 1989
Už počas štúdii na priemyslovke publikoval svoje prózy a fejtóny na stránkach regionálneho denníka Smer a neskôr v časopise Mladá tvorba. Pred zákazom publikovať mu vyšla prvá zbierka poviedok Dokumenty o výhľadoch (1966), neskôr ďalšia Okultizmus (1968).
Po roku 1989 mu Slovenské vydavateľstvá začali vydávať jeho knihy: Chliev a hry (1990), Pereat (1991), Párenie samotárov (Rendezvous 69) (1993), Oči kuričove (1996), Chlieb a kry (1996), Hore pupkom, pupkom sveta (1998), Bystrica v … tom (2000, 2003), Lunetárium (2001), nové vydanie knihy Okultizmus (2005), Memoáre medeného mesta (2006), Banská Bystrica a okolie (2006).
Najlepší prozaický debut
Tvorba Pavla Hrúza bola ocenená Cenou Ivana Krasku za najlepší prozaický debut roka (1966), Cenou vydavateľstva Slovenský spisovateľ za knihu poviedok Okultizmus (1968), Výročnou cenou vydavateľstva Smena a Cenou Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska za knihu Chliev a hry (1990), Literárnou cenou VÚB a Cenou vydavateľstva Slovenský spisovateľ za knihu Párenie samotárov (1993), Cenou Literárneho fondu za Chlieb a kry (1996), Cenou Tatrabanky (1998).
V roku 1998 sa stal laureátom Ceny Dominika Tatarku za knihu Hore pupkom, pupkom sveta a v tom istom roku mu primátor Ing. Ján Králik, CSc. odovzdal Cenu primátora mesta Banská Bystrica. Životná púť Pavla Hrúza sa s definitívnou platnosťou uzavrela 15. augusta 2008 v rodnej Banskej Bystrici.
Knihy Pavla Hrúza si možno vypožičať vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča. O výročiach a ďalších osobnostiach regiónu Banská Bystrica sa možno dozvedieť viac v databáze osobností Verejnej knižnice Mikuláša Kováča.
Pozrite si aj krátke video o ceste životom Pavla Hrúza.
- Literatúra: ŠVÁČOVÁ, Soňa. Pavel Hrúz : výberová personálna bibliografia. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2006. 98 s. ISBN 80–851169–85–1
- Foto: zlatyfond.sme
