Pôvodom Banskobystričan, Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský bol národným dejateľom, spisovateľom, lesným a banským lekárom a publicistom. Jeho život bol sprevádzaný nielen mnohými žartovnými príbehmi, ale aj trpkými, ktoré bolia najviac...

Umiestnenie pamätnej tabule: Námestie SNP č. 8 (na bočnej stene z Národnej ulice)

Narodil sa v Banskej Bystrici 4. marca 1824. Posledný výdych u neho prišiel v neďalekej Kremnici 20. augusta 1908. Radí sa k najpopulárnejším slovenským spisovateľom a humoristom druhej polovici 19. storočia. Ich rodina sa prvý raz v banskobystrickom archíve spomína v r. 1732, kedy bol jeho prastarý otec František ako zvonársky majster prijatý za mešťana mesta Banská Bystrica.

Z Bystrice cez Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko až do Kremnice

Gymnázium ukončil s vyznamenaním. Ako najlepšieho žiaka ho odmenili Komenského knihou Orbis pictus. Rád vystrájal fígle a žarty, aj preto sa stal obľúbeným spoločníkom veselého študentského kolektívu. Po smrti otca sa s mamou odsťahoval do Chorvátska.

Rástol v rodine banského úradníka a správcu huty. Po gymnáziu šiel na medicínu do Pešti, potom pokračoval vo Viedni. Aktívne sa zúčastnil revolúcie 1848–49. Po skončení štúdia vo Viedni pôsobil ako lekár v Banskej Bystrici, Brezne a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) v Kremnici. Tam sa natrvalo aj usadil.

Osobný lekár Štefana Moyzesa

S národnou gardou bystrickou a zvolenskou vtiahol aj do Sv. Jakuba, kde ho menovali za hlavného lekára pre celý tábor. Okrem iného bol aj osobným lekárom prvého predsedu Matice slovenskej a biskupa Štefana Moysesa.

Popri práci lekára mal aj bohaté záujmy. Venoval sa literatúre, geológii, speleológii, botanike alebo maľoval krajinky. Bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej a prispieval do jej prírodovedeckých fondov. Veľa aj cestoval a dostal sa až na Blízky východ.

Lásky-nelásky, radosti aj žiale

Oženiť sa mu podarilo až na tretí pokus. Najprv dvoril Lujze, dcére Jána Chalupku, no vydala sa za iného. V r. 1856 sa zasnúbil s dvadsaťročnou Máriou Szakmáryovou, no rozišli sa. Až roku 1858 sa oženil s Emíliou Grozerovou, s ktorou prežil celý neľahký život. Prvá dcéra Oľga mu zomrela zavčasu, tiež syn Gusto. Manželka zasa ochorela na týfus. Neskôr umrela aj 14-ročná dcéra Berta ako prvá obeť cholery v Kremnici. Sám bol ťažko chorý.

Žarty a rozmary

Debuty v písaní prišli v podobe cestopisov z Chorvátska a Balkánu. Neskôr však písal pútavé cestopisné črty práve zo Slovenska. Už v tejto tvorbe prejavil svojský štýl kritického pozorovateľa. Rozvinul ho najmä v krátkych prózach. Vyšli pod názvom Zozbierané žarty a rozmary.

Autobiografické črty nájdeme v jeho Vlastnom životopise. Zachytil v ňom kľúčové obdobie vývinu slovenského sociálneho a kultúrneho kontextu. Dielo je svojou syntézou dokumentárneho a naratívneho prvku jedinečným textom svojho druhu v slovenskej literatúre.

Dobro zvíťazí nad zlom

V novele Lipovianska Maša uplatňuje zasa prvky romantickej rozprávky a realistický opisného zobrazenia. Témou je život slovenského ľudu s jeho starosťami aj radosťami. V popredí je banícka oblasť a príbeh dvoch mladých ľudí (Janko Dubec a Anička Dymáková). Dobro napokon víťazí nad zlom.

• Literárne pramene: Pamätníky a pamätné tabule Banská Bystrica, VKMK, 2009/ osvetaziar.sk
• Foto: nchkamenica.wbl