Originálna kuchárka starých mám z Kunešova: Recepty, aké nevygooglite :)
Švábske recepty, ako ich poznali gazdinky od Kremnice pred desiatkami rokov. Ak takýto poklad ukrýva neďaleká dedinka.
Dvojjazyčná tabuľa na začiatku obce Kunešov v okrese Žiar nad Hronom na prvý pohľad síce naznačuje, že miestni obyvatelia nemajú problém s nemeckým jazykom, ale pravda je už v súčasnosti iná. Kým v začiatkoch bola dedina osídlená nemeckými prisťahovalcami a v roku 1991 sa k nemeckej národnosti hlásilo približne 30 percent miestneho obyvateľstva, dnes je toto číslo oveľa nižšie.
Starostka Mária Slašťanová odhaduje, že ľudí, ktorí si ešte pamätajú na švábčinu (nemčina nemeckých kolonistov) a hlásia sa k nemeckej národnosti, je približne len 10 percent. Navyše, ide o ľudí vo veku nad 75 rokov.
Kto chce variť po kunešovsky…
Spomienkou na švábčinu a miestne kulinárske zvyky je útla kuchárska kniha, ktorú zostavila Heike Lingrön. V nej opisuje, že kunešovská kuchyňa bola skromná, ale nápaditá a chutná.
,,Kto chce variť po kunešovsky, musí si zadovážiť veľké zásoby cesnaku," uvádza s tým, že vo veľkej miere sa v nej využívali zemiaky, múka a slanina. Boli totiž lacné, ale zároveň výživné a dobre zasýtili.
Mäso len výnimočne
Kunešovské gazdinky využívali najmä to, čo si samé v záhradkách dopestovali. No v lete kupovali paradajky, uhorky a tekvice. Mäso sa podávalo len počas nedeľných obedov, sviatkov, počas žatvy a v zime počas zabíjačky. Človek si potom podľa Lingrön vychutnal každý „mäsitý deň“.
V knihe je napríklad aj recept na vianočnú kapustnicu, v švábčine Kraotsouppm, ktorá je aj po rokoch v jej rodine vyvrcholením vianočných osláv. ,,Po období pôstu chutila klobáska v polievke obzvlášť chutne," dodala autorka originálnej kuchárskej knihy.