Zaujímavosť o Radvanskom jarmoku, o ktorej možno ani netušíte: Bystričania získali súhlas a vypukol spor
Radvanský jarmok je neodmysliteľnou súčasťou cezročného diania v Banskej Bystrici. Patrí medzi najstaršie jarmoky na Slovensku. Vedeli ste, že ho roky trápil spor Bystrice s Radvaňou.
Banskobystričania i návštevníci mesta pod Urpínom hodovali pred týždňom na Radvanskom jarmoku už po 358. raz. Patrí k jednému z najstarších jarmokov na Slovensku, jeho symbolom je drevená varecha a ponúka len tradičné výrobky ľudových umelcov a remeselníkov ako kedysi. Časy, keď jarmok zaplavovali stánky s čínskym textilom, sú nenávratne preč, pretože magistrát už niekoľko rokov trvá na pôvodnom charaktere jarmoku a tradíciách.
Počiatky v 13. storočí
Hoci jarmok nesie pomenovanie Radvanský, po pripojení niekdajšej dediny Radvaň k mestu Banská Bystrica v roku 1966 a jej asanovaní, sa konanie jarmoku presunulo na rôzne miesta v Banskej Bystrici, až nakoniec zakotvil v historickom centre.
Podľa historika Vladimíra Sklenku poloha Radvane na križovatke ciest ju už v období 13. storočia predurčila na trhové centrum. V Radvani sa križovali cesty z Turca do Zvolena, z Liptova do Zvolena, ktoré sa napájali na cestu vedúcu zo Zvolenského kráľovského hradu na hrad Slovenská Ľupča.
„Najstarší písomný doklad o jarmoku v Radvani, konanom na deň Narodenia Panny Márie, máme z roku 1655. Jeho počiatky však bývajú kladené do 13. a začiatku 14. storočia a sú spájané s radvanským kostolom Panny Márie na Hôrke. Kostol mal byť v tomto období pútnickým miestom, kde prichádzalo množstvo ľudí. V ďalšom období pre rozvoj Radvanského jarmoku bolo dôležité, že sa konal v deň pútí na Staré Hory,“ uviedol Sklenka.
Spor trval roky
Ako pripomenul, v roku 1655 mal najväčšiu zásluhu na získaní trhových výsad pre Radvaň Michal Bory, ktorý bol rodinne spriaznený s Jurajom Radvanským, vtedajším majiteľom Radvane. Získal ich vďaka kontaktom s vtedajším palatínom Uhorského kráľovstva Františkom Vešelénim. Výsady udelil Radvani Leopold I. Habsburský, ktorý bol v tom istom roku korunovaný za uhorského kráľa. Vo výsadnej listine bolo aj právo usporadúvať výročný trh (jarmok) na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra.
„V roku 1695 vypukol spor medzi mestom Banská Bystrica a Jánom Radvanským. Banskobystričania získali súhlas od panovníka Leopolda I. na presunutie svojho jarmoku z 1. septembra na 8. september. Radvaň a Banská Bystrica boli susedmi, dva jarmoky vedľa seba tak blízko nemohli byť. Spor sa vyriešil až v roku 1697, keď Leopold I. zrušil septembrový banskobystrický jarmok a právo usporadúvať ho v tomto termíne ponechal len Radvani,“ dodal historik Sklenka.
Radvanský jarmok sa od svojho vzniku stal postupne známym po celej krajine a patril medzi najvýznamnejšie jarmoky vo vtedajšom Uhorsku. Svoj význam si udržal aj v období Československej republiky až do súčasnosti.
Čítajte tiež:
Cez Radvanský jarmok sa policajti museli zaoberať kurióznym prípadom: Kto toto mohol urobiť s WC?!
Foto: ilustračné