Prekvapenie pri osádzaní kamerového systému: V Žiari našli hrebeň z 3. storočia!
Osádzanie kamerového systému dozorovali v žiarskom parku archeológovia. Tak sa stalo, že obyčajná ryha vykopaná bagrom odkryla ďalšiu časť mozaiky histórie našej kotliny. Vedeli ste, že kostený hrebeň sa v 3. storočí rovnal majetku? A že vlasy pôvodných obyvateľov zdobili najnovšie rímske účesy?
Mesto v historickom parku, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, umiestňuje kamerový systém. Už sme vás o tom informovali. Viac sa dočítate TU: V žiarskom parku sa naplno pracuje: Dokedy bude rozkopaný?
Výkopové práce však musia dozorovať archeológovia. Pri výskume bol archeológ Peter Mosný, ktorý sa týmto územím zaoberá už niekoľko rokov. Čriepky, a zlomky, ktoré by mnohí z nás prehliadli, tak dokáže zaradiť do zaujímavého kontextu dejín. Tieto tak vedie rozprávať príbehy.
Kvádsky hrebeň, alebo prečo boli vlasy v treťom storočí veľmi drahé
Všetky nálezy, ktoré boli pri výkopoch nájdené, označil Peter Mosný ako naplaveniny. „Meander Hrona sa často menil, v jednej ryhe sme našli v tej istej úrovni mikrolitickú čepieľku z neolitu vyhotovenú z obsidiánu, časť kostenného hrebeňa z tretieho storočia, vypálenú mazaninu z obydlí, črepy úžitkovej nádoby, ale aj kosti hospodárskych zvierat,“ uvádza na začiatok Meter Mosný z AA Terra Antiqua.
Na prvý pohľad obyčajná časť kosteného hrebeňa, však rozpráva oveľa viac. Dnes obyčajná skrášľovania pomôcka, bola v období kvádov, starých germánskych kmeňov, ktorý pôvodne žili našom území, veľmi cenným predmetom. „Takýto hrebeň používali muži aj ženy,“ odkrýva Mosný.
Pekné, plavé germánske vlasy boli v treťom a štvrtom storočí, významným vývozným artiklom, o ktorý bol najväčší záujem práve v centre vtedajšieho sveta, teda v Ríme. „Je teda možné, že parochne zámožných Rimaniek zdobili práve dlhé a pestované vlasy Kvádov zo žiarskej kotliny,“ dodáva archeológ.
Pozrite si celý, nezostrihaný rozhovor s Petrom Mosným v priloženom videu!
Sťahovanie národov: Kvádi išli za lepším, Slovania našli voľné územie :)
Už staršie prieskumy podľa Mosného dokazujú, že na pahorku, kde je v súčasnosti postavený biskupský kaštieľ, stálo hradisko. „Môžme hovoriť o súvislom osídlení,“ hovorí ďalej Peter Mosný. „Prvé osídlenia tu boli už v období neolitu, (4000–5000 rokov pred n.l.). Dokázané je tu aj osídlenie z doby bronzovej (2250 – 1900 pred n.l.). Najprv to boli kvádi v treťom a štvrtom storočí, potom sme tu objavili osídlenia Slovanov. Bohatý materiál sa tu v predchádzajúcich výskumoch našiel aj z 13. storočia,“ dodáva ďalej. Toto územie bolo podľa neho obľúbeným najmú kvôli dobrej, strategickej polohe, ale najmä pre kvalitnú pôdu v okolí Hrona.
Zaujímavé je však práve striedanie národov na tomto území. Slovania sa začali z východu sťahovať koncom štvrtého storočia, územie už bolo podľa všetkého opustené. „Nemáme tu tzv. zánikové horizonty. Niekedy dokonca používali aj ten istý priestor, či ten istý objekt,“ hovorí ďalej Mosný.
Prečo teda Kvádi odišli? „Pretože išli za lepším,“ smeje sa archeológ. "Územie Panónie bolo lepším územím a bol to už rímsky priestor, teda vtedy luxusnej kultúry,dodáva. Limes Romanus (hranice Rímskej ríše) boli veľmi blízko. Kvádi vtedy s Rimanmi obchodovali (vlasy, med, víno, otroci) alebo ich podľa historikov prepadávali.
"Potom ako rímska ríša padla, otvorili sa vlastne aj hranice a všetko sa to tam nasunulo. Však lepšie je vo Viedni ako v Žiari, nie? smeje sa záver Peter Mosný, ktorého odkrývanie histórie nesmierne baví.
Mosný: Výskum je stále pred nami
Podľa Mosného ešte o žiarskej kotline nevieme veľmi veľa. „Mnoho pokladov a najmä príbehov je ešte ukrytých v zemi. Naše teórie sú vyskladané len z nálezov, ktoré sme objavili doteraz. K tomu, aby sme však poznali seba a našu kultúru, musíme poznať minulosť a históriu. Je jednoduchšie poučiť sa na chybách našich predkov, ako ich znova a znova opakovať,“ dodáva Peter Mosný z AA Terra Antiqua na záver s prianím, že by bol veľmi rád ak by sa ľudia začali vo väčšom zaujímat o históriu žiarskej kotliny.
Mnohé exponáty, aj z predchádzajúcich archeologických prieskumov, sú už teraz vystavené v žiarskom múzeu, v budove MsKC. Čoskoro v nich pribudnú aj novoobjavené nálezy z výkopových prác.
