Vedeli ste, akých špecialistov máme vo Zvolene? Liečia ochorenia s tajomným názvom

Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Aj keď sa posledný rok v medicíne skloňuje skôr slovo COVID, ďalšie ochorenia nedostali, takzvanú „stopku,“ a ani nevymizli. Práve naopak, ich výskyt neutícha a treba im venovať náležitú pozornosť práve v čase, keď je pandémia miernejšia. Jednými z takýchto ochorení sú laickej verejnosti málo známe neurologické ochorenia – extrapyramídové poruchy. Tie v ostatnom čase mali možnosť diagnostikovať a rozoberať priamo s pacientmi neurológovia, ktorí sa v Nemocnici AGEL Zvolen zúčastnili odborného vzdelávacieho seminára. Informovala o tom Martina Pavliková, hovorkyňa skupiny AGEL SK

Bývajú neliečiteľné

Extrapyramídové poruchy sú podľa slov Pavlikovej poruchy pohyblivosti, prípadne sú to pohyby nadmerné, neprimerané, ktoré vznikajú mimovoľne. Príčinou týchto pohybov je predovšetkým poškodenie istých oblastí mozgu, ktoré sa súborne nazývajú bazálne gangliá, ale aj ich spojení s ostatnými oblasťami mozgu.

„Bohužiaľ, väčšia časť pacientov s extrapyramídovými ochoreniami je v pravom zmysle slova neliečiteľná. Mnohé symptómy sa však dajú zlepšovať farmakologickými aj nefarmakologickými opatreniami, a to niekedy pomerne dobre. Okrem toho existujú aj liečiteľné extrapyramídové poruchy, ktorých počet stále narastá. Hoci ide zväčša o zriedkavé choroby, mali by sme mať ich príznaky na pamäti. Ich včasnou diagnostikou a adekvátnou terapiou dokážeme tieto choroby niekedy výrazne zlepšiť či dokonca, čo sa týka príznakov aj vyliečiť,“ povedal MUDr. Ján Necpál, neurológ zo zvolenskej nemocnice.

Operatívna liečba

Podľa MUDr. Necpála sa extrapyramídové poruchy v istých indikovaných prípadoch dajú liečiť aj operatívne. Najtypickejším príkladom je liečba Parkinsonovej choroby, trasu, alebo dystónie, tzv. hĺbkovou stimuláciou mozgu. Pri nej sú do oblasti mozgu cez malé otvorčeky v lebke zavedené drobné elektródy, ktoré sú spojené s neurostimulá­torom. Ten je v podstate ekvivalentom kardiostimulátora, vydáva neustále impulzy k stimulácii rozličných častí mozgu, čím sa zlepšujú príznaky daných ochorení. Niektoré choroby, medzi ktoré patrí aj Parkinsonova choroba, sa objavujú častejšie než predtým. Je to spôsobené tým, že jej výskyt sa zvyšuje s narastajúcim vekom, ale aj tým, že je diagnostický záchyt je omnoho vyšší než predtým. Rôzne laboratórne, zobrazovacie a genetické metódy dokážu diagnostikovať množstvo ochorení, na ktoré by jednoduché „klinické oko“ odborníka nestačilo.

Zaujímavosťou je aj to, že viacero pacientov má aj ojedinelé, zriedkavé či ťažko diagnostikovateľné ochorenia.

„Týchto pacientov bolo viacero a myslím, že aj bude. Môže sa totiž zdať, že príznaky ochorenia vôbec „nesedia“ na chorobu, na ktorú sa napokon príde. Stále lepšie možnosti genetickej diagnostiky nám ukazujú, že ochorenia majú často atypický priebeh, ktorý sa skôr podobá na iné ochorenia a podobne. Dokážu tiež nájsť pacientovu chorobu aj napriek tomu, že predtým jeho choroba nebola vôbec v literatúre opísaná, alebo je extrémne vzácna,“ opisuje MUDr. Necpál.

Vyšetrili 20 pacientov

Počas vzdelávacieho seminára s názvom Expydays 2 bolo viacerými lekármi zo Slovenska detailne vyšetrených 20 pacientov. Jeden deň sa lekári jednotlivo venovali pacientom s trasom a parkinsonskými syndrómami. „Väčšina mala Parkinsonovu chorobu, ktorá je aj najčastejším ochorením, s ktorým sa stretávajú zdravotníci v extrapyramídových centrách. Niektorí však mali tzv. atypické parkinsonské syndrómy, ktoré sú už menej známe verejnosti a môžu robiť problém v klinickej diagnostike aj samotným neurológom. Ďalší deň bol venovaný hyperkinetický­mextrapyramído­vým ochoreniam, ktoré sa prejavujú rozličnými mimovoľnými pohybmi, ako sú tiky, chorea, myoklonus, ataxia alebo dystónia. Viacerí z prezentovaných prípadov boli pacienti s raritnými diagnózami,“ dodala Pavliková.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.