Už roky pomáhajú mačičkám vo Zvolene a okolí. ROZHOVOR so zakladateľmi Mačkinho Majera
Ako dobrovoľníci sa rozhodli starať o nemé tvory, ktoré nemajú domov. Koľko mačičiek už „využilo“ služby Mačkinho Majera a ako im môžu pomôcť ľudia? Aj to prezradili v rozhovore...
Občianske združenie Mačkin Majer pomáha spoločenským zvieratám v núdzi, ktoré sa ocitli na ulici alebo žijú v zlých podmienkach, prioritne vo Zvolene a najbližšom okolí. Má tri depozity (registrované prevádzky), dve vo Zvolene a jednu vo Zvolenskej Slatine. Koľko mačičiek už „využilo“ jeho služby a akú pomoc by uvítalo od ľudí? V rozhovore sme sa rozprávali s predsedníčkou OZ Slavomírou Majorovou (SM) a jeho podpredsedom Miroslavom Mikušom (MM).
Čo vás motivovalo k založeniu Mačkinho Majera?
SM: Prvé aktivity ohľadom pomoci mačkám sme v okrese Zvolen začali podnikať už v roku 2013. O rok neskôr bolo založené občianske združenie Mačky Zvolen, ktorému som tri roky predsedala. Pohnútkami vzniku bol predovšetkým fakt, že v tom čase na Slovensku existovalo len pár združení, ktoré pomáhali mačkám a žiadne v našom blízkom okolí. Zákonné povinnosti ohľadom pomoci zvieratám sú na strane mesta či obce. Vo Zvolene fungovala karanténna stanica, ktorej zriaďovateľom je mesto Banská Bystrica. V tej dobe nemala vyhovujúce podmienky pre mačky a nemá ich dodnes čo sa týka kapacity, vhodnosti priestoru, starostlivosti a welfare. Začiatkom roku 2017 sme založili s Mirom Mikušom Mačkin Majer, aby sme tak realizovali našu spoločnú predstavu pomoci túlavým, či týraným spoločenským zvieratám.
Čomu všetkému sa v rámci svojej činnosti venujete?
MM: Naším cieľom je pomáhať spoločenským zvieratám v núdzi, ktoré sa ocitli na ulici alebo žijú v zlých podmienkach, prioritne vo Zvolene a najbližšom okolí. Dostávajú sa k nám zvieratá najmä z okresov Zvolen, Banská Bystrica, Krupina, Detva, Banská Štiavnica, ale aj zo širšieho okolia.
Pre prevzaté zvieratá zabezpečujeme veterinárnu starostlivosť (liečbu, operácie, odčervenie, testy, povinné aj doplnkové očkovanie a čipovanie). Kastráciu chápeme ako prevenciu ďalšieho neželaného rozmnožovania.
Pre zachránené zvieratá aktívne vyhľadávame nových, zodpovednejších majiteľov. Na informovanie o činnosti nášho združenia a zvieratách, ktoré si hľadajú domov slúži naša webová stránka.
Dá sa za tie roky spočítať, koľko mačičiek už „využilo“ služby vašej organizácie?
MM: Dá sa to spočítať veľmi ľahko. Vedieme si podrobnú evidenciu zvierat, ich stavu, liečby a tá je podkladom aj pre vypracovanie našich výročných správ. Tie zverejňujeme na webovej stránke, ale teda nech prehovoria čísla. Za necelé tri roky nášho pôsobenia sme pomohli viac ako 460 pouličným zvieratám, prevažne mačkám. Slavka sa vrátane mačiek, ktorým pomohla už ako predsedníčka prvého združenia, ktoré založila v roku 2014, blíži k počtu 1300. Samozrejme, to sú celkové počty, ktoré eviduje združenie a sú výsledkom práce viacerých dobrovoľníkov.
Evidujete nejako pohyb voľne žijúcich mačiek v okolí?
SM: Áno, samozrejme, ale asi tak ako aj ktorýkoľvek iný vnímavý a súčasne zamestnaný občan. Túto činnosť robíme popri svojej bežnej každodennej práci. Ak ste sa pýtali na to, či nejako monitorujeme ulice a výskyt mačiek, tak na to priestor jednoducho nie je. Väčšinu mačiek v núdzi nám nahlasujú, alebo rovno donesú ich nálezcovia, ktorí im chcú pomôcť.
V ktorých lokalitách je ich najviac?
SM: Nie sú to len ulice mesta, či dvory bytových domov, ale často sú to napríklad záhradkárske oblasti. Sú to všeobecne miesta, kde sa „uplatňuje kolektívna starostlivosť“ o zvieratá a v praxi to znamená toľko, že patria všetkým a nikomu. Nemá ich kto dať ošetriť proti parazitom, očkovať a už vôbec nie kastrovať. V takýchto lokalitách sa prirodzene mačky množia a potrebnej starostlivosti sa im nedostáva. Osudom takýchto mačiek je celoživotný zápas s chorobami, boj o jedlo, o prežitie potomstva a často ich život končí pod kolesami áut, prípadne prežijú vážnejšie, či ľahšie zranené.
Táto práca určite prináša aj príbehy so šťastným koncom. Napadajú vám nejaké?
MM: Šťastné konce príbehov našich „chlpatých bezdomovcov“ nastávajú vtedy, keď ich zdravých a veterinárne ošetrených odovzdáme do nového domova. Vtedy, keď od nich dostávame fotopozdravy a informácie o tom, ako sa im ďalej darí. S novými majiteľmi ostávame v kontakte aj po adopcii. Môžete si to pozrieť na našej webovej stránke v sekcii Pozdravy z domova.
A čo tie smutné?
SM: Smútok prinášajú vždy prípady, pri ktorých už nie je v ľudských silách pomôcť. Na bezmocnosť sa nedá nikdy privyknúť. Smutné pre nás sú aj prípady, ktoré musíme odmietnuť z kapacitných dôvodov. Nebudem to bližšie popisovať, ale je to emočne náročné pre všetkých našich dobrovoľníkov. Za ich obetavú prácu sme im veľmi vďační.
Keby chcel niekto cez vás pomôcť mačičkám, akými spôsobmi je to možné?
MM: Pomôcť sa dá mnohými spôsobmi. Ako prvé spomeniem adopciu zvieratka a poskytnutie domova. Ak si nemôžete ponechať zvieratko nastálo, je možnosť pomôcť tzv. dočasnou opaterou. To je starostlivosť o zvieratko vo vašom domácom prostredí, pokiaľ sa mu nenájde trvalý domov. Veterinárne náklady uhrádzame z prostriedkov združenia a vieme pomôcť aj s krmivom a podstielkou. Ak si na to netrúfate, môžete prísť „dobrovoľníčiť“ a pomáhať pri starostlivosti o zvieratá v jednom z našich troch depozitov a popritom sa niečo nové aj naučiť. Vítaná je aj materiálna pomoc. Pri jej poskytnutí je dobré sa vopred informovať na to, čo sa práve zíde. Ak ide o krmivo, tak na vhodný druh. Ľudia si nie vždy uvedomujú, že k nám sa dostávajú zvieratá v zlom zdravotnom stave, ktorý musíme upraviť aj prostredníctvom veterinárnych diét. Samozrejme, každý môže pomôcť propagáciou a šírením osvety.
Finančnú pomoc je možno poskytnúť na č. účtu: SK7909000000005126735216
Koľko mačičiek máte aktuálne v opatere?
MM: Momentálne sa staráme o 50 mačičiek, ktoré si hľadajú domov. Sú medzi nimi malé mačiatka, „mačací dorastenci“, aj dospelé mačičky a kocúrikovia. Nájdete ich na našej webovej stránke v sekcii Hľadá sa domov. Okrem nich máme ešte „trvalky“ Tie sú u nás v azyle a domov už nehľadajú. Ostali natrvalo z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, prípadne preto, že o ne dlhodobo nikto neprejavil záujem. Niektoré zvieratá na nový domov čakajú mesiace, prípadne aj roky. Na ich umiestnenie nám slúžia tri depozity, z toho jeden je karanténny (zariadený na nové príjmy zvierat) a domáce dočasné opatery.
Chováte aj vy nejaké zvieratká?
SM: Samozrejme. Sú to všetko mačičky a psíkovia – bývalí pouličníci. Vyplýva to jednoducho z našej činnosti. Nie každé zvieratko si priebežne nájde domov. Nie každé by už zvládlo po rokoch zmenu prostredia. Prirástli nám k srdcu a ostali. Mirko s manželkou okrem svojich domácich mačičiek majú aj mačičky „firemné“, ktoré našli svoj domov vo firme Almik. Patria k jej „personálu“ a zákazníci ich tam môžu kedykoľvek stretnúť. My s manželom sme zase v Slatine poskytli trvalý domov desiatim mačičkám a šéfuje im slepý kocúrik Levko. Veľmi dobre vychádzajú aj so štyrmi psíkmi. Jedinou výnimkou je komondor Axel, ktorý nemá minulosť pouličného psa, ale pochádza z maďarského chovu. Život bez zvierat by bol pre nás prázdny a smutný. Jediné, čo si prajeme, je viac zodpovednosti zo strany majiteľov voči svojim domácim zvieratám. Prajeme si, aby ľudia pristupovali k obstaraniu zvieratka premyslene a všetko si vopred dobre uvážili. Je to záväzok na mnoho rokov.
Mačičky z Mačkinho Majera, ktoré hľadajú nový domov, nájdete aj v priloženej fotogalérii!
