Sociálna sieť ako spovednica: Prečítajte si, aké tajomstvá zverejňujú Zvolenčania na Facebooku
Ľudia z mesta pod Pustým hradom používajú Facebook aj ako novodobú spovednicu. Na špeciálnej stránke známej sociálnej siete uverejňujú svoje priznania z ulíc nášho mesta, ktoré si môže prečítať úplne každý. Tu je výber niektorých z nich...
Fan Page nazvané priznania Zvolenčanov má na známej sociálnej sieti už viac ako 3400 fanúšikov. Admini stránky garantujú 100-percentnú anonymitu. My pre vás vyberáme niektoré zo zaujímavých priznaní obyvateľov mesta.
„V 15-tich ma znásilnili. Pritom som sa ani nijak vyzývavo neobliekala, nikdy som nenosila výstrihy ani legíny, z ktorých by trčal zadok a nefotila lacné fotky. Nikdy som nechodila na žiadne párty a neholdovala chlastu. Nikdy sa neprestanem pýtať samej seba prečo sa to stalo mne a nie tým, ktoré si o to doslova žiadajú......... Už to budú 4 roky a odvtedy sa stanici oblúkom vyhýbam a bez pepráku sa nehnem ani na krok, taktiež mám problém byť po zotmení sama.. Týmto priznaním chcem len povedať z vlastnej skúsenosti…, dávajte si pozor lebo život nie je fér a slušní ľudia vždy najhoršie dopadnú…“
„Keď idem v noci pešo domov, tak štekám na psy a smejem sa keď odpovedajú.“
„Všetky moje kamošky schudli, preto im vždy do pitia alebo do jedla (ak majú sladké) pridávam cukor alebo ich pozývam k nám na návštevy, kde im dávam samé kalorické veci, o ktorých tvrdím, že sú zdravé, lebo chcem, aby pribrali a ja som potom vypadala chudšie.“
„Vďaka tejto stránke sa mi dokonale potvrdzuje to, čo si myslím o Zvolene. Samí závistlivci, ktorí za svoju neschopnosť a nešťastie v živote hľadajú vždy nejakého vinníka, len sa nepozrú na seba. Ale tak vám treba. Hejtovaním nič nedosiahnete. Najviac však hejtujú deprimovaní frajeri, ktorí boli najväčší machri na strednej, najväčší králi každý víkend v klube. Tak teraz makajte za 400 € a čumte. Ako si ustelieš tak budeš spať.“
„Keď som bola žiačka druhého ročníka na ZŠ, zomrel mi otec. Život sa mi otočil o 180 stupňov a ja som sa musela so všetkým popasovať sama… Najhoršie na tom je to, že som stratila všetkých kamarátov, lebo talentové skúšky pred dvoma rokmi na strednej mi boli prednejšie, hoci som si myslela, že ma podporia, nestalo sa tak… Ostalo mi asi toľko priateľov, že ich dokážem spočítať na jednej ruke… Hoci mi život pod nohy hádže samé polená, som rada zato, aká som … Nemením chlapov, nepijem, nefajčím a jediné čo chcem dosiahnuť je to, aby bola moja rodina na mňa hrdá… A viete na čo som ešte hrdá? Že s hrdosťou môžem povedať „som zo Zvolena“.“
„Raz po hokeji som stál pred Ministry a čakal na autobus . Asi 2-krát tadiaľ prešla škodovka (asi čierny SuperB) . Potom nezmyselne zastala v jednosmerke, začala cúvať a nabúrala auto … Doteraz nechápem a strašne sa na tom smejem :D :D“
„Spím s paplónom otočeným gombíkmi ku hlave. Viem, som rebel…“
„Minulý týždeň v pondelok som pomohol staršej pani na vozíku prejsť cez priechod na križovatke pod hradom. Povedala mi, nech sa vám to odplatí na vašom zdraví. Na druhý deň ráno som vstal celý spotený, nachladnutý, dal som si tabletku a zaspal som. Keď som sa zobudil, bol som zdravý ako ryba a spomenul som na slová tejto pani. Som hrdý, že máme vo Zvolene aj prajníkov a dobrých ľudí, nielen vandalov, alkoholikov a pod., ako som sa tu dočítal!“
„Všade v iných mestách sa chalani obzrú za dievčatami, ale vo Zvolene nemusia, lebo oproti už ide ďalšia.“
„Keď sa mi frajer vrátil po dvoch týždňoch z dovolenky, rozhodla som sa ho privítať tak, aby na to nikdy nezabudol. Obliekla som si korzet, dala podväzky, opätky, nahodila zvodný pohľad a keď mi zavolal, že už je doma, len som si cez seba prehodila kabátik, vbehla do auta, pred jeho bytom rýchlo vybehla von, zaklopkala, nahodila postoj a potom sa už len nestihla červenať, keď mi otvorila jeho mama. Bolo to prvýkrát čo sme sa videli, mal v pláne nás zoznámiť :D“
„Vždy keď sa ma revízor pýta, či mám lístok, odpoviem mu I dont understand a na najbližšej zastávke vyšprintujem z busu ako gepard keď naháňa gazelu :(“
„Po klasickom záťahu v meste som niesol kamaráta „na ježisa“ domov na Západ a pri kostole sme sa rozdelili zo slovami „to už zvládneš nie? ÁNO“. Na druhý deň som sa dozvedel, že si sadol na schody pred kostolom, aby si oddýchol. Zobudil sa na to, že ho prekračovali dôchodkyne, ktoré išli ráno do kostola.“
„Cestou na Pustý hrad, ako sú tie schody vykladané drevom, som do jedného schodu vyryl svoj PIN kód od kreditky. Pokojne si ho odpíšte, aj tak nemám peniaze.“
Foto: ilustračné